V budúcom roku do konca júna musia pozemkové spoločenstvá prispôsobiť svoje dokumenty novele zákona. Novinkou je, že si už môžu v podstate kedykoľvek oddeliť časť lesa od spoločnej, doteraz nedeliteľnej nehnuteľnosti. O ďalších novinkách informuje Martin Illáš z ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

1. Pôvod pozemkových spoločenstiev

Prečo vlastne kedysi vznikli urbárske pozemkové spoločenstvá?

V čase, keď sa zakladali, bolo nevoľníctvo už na ústupe. Aby sa naďalej neudržiavalo zemepanské vlastníctvo, keďže na 90 percentách plochy už v tom čase hospodárili sedliaci a na réžiu života a nákladov zemepánovi v podstate stačila malá plocha. Vtedy sa urbárskymi tereziánskymi reformami rozhodlo, že časť pôdy, ktorá bola vo vlastníctve zemepána, sa prenechá do vlastníctva sedliakom. Týmto sa zemepáni vzdali určitých plôch poľnohospodárskych, lesných a pasienkov. Proces sa ďalej vyvíjal v 19. storočí. Formy urbárskych vlastníckych vzťahov sa rozrástli. Vznikali rôzne pozemkové spoločenstvá ako lesné spoločenstvá, pasienkové spoločenstvá, komposesoráty, želiarske spoločenstvá a ďalšie subtypy. Pred zánikom Uhorska dochádzalo k ich unifikácii.

2. Rozdrobovanie vlastníctva

S akým cieľom sa pozemkové spoločenstvá zakladali?

Cieľom bolo, aby kolektív sedliakov, ktorý tvoril v zásade jednu dedinu, vlastnil časť chotára. Keďže uhorské právo bolo založené na tom, že dedia vždy všetci synovia po poručiteľovi, na rozdiel od rakúskeho práva, kde dedí prvý, najstarší syn, v Uhorsku dochádzalo k značnému rozdrobovaniu vlastníctva týchto pozemkov. Preto dnes máme v urbároch stovky a niekde aj tisíce spoluvlastníkov. Udržiavali sa takto počas prvej republiky, počas slovenského štátu a takto sa v roku 1948 aj znárodnili. V niektorých prípadoch sa odnímalo vlastníctvo, ale vo väčšine sa odnímala len držba. Po revolúcii v roku 1989 sa pozemky začali v reštitúcii vracať. Opäť sa obnovovali držiteľské a vlastnícke vzťahy.

3. Uhorské právo

Ako to bolo napríklad v Maďarsku, keďže aj tam platilo v minulosti uhorské právo? Tiež sa vracali pozemky?

Ani v Maďarsku, ktoré bolo nástupníckym štátom uhorského práva, ani v Sedmohradsku, ani v Burgenlande, ani v Slavónsku a ani vo Vojvodine sa také pozemky nereštituovali. V Maďarsku bývalí vlastníci urbárskych pozemkov nedostali pozemok, ani finančnú náhradu, ani náhradný pozemok. Dostali body a mohli ich premeniť na podiely v družstve, na akcie v akciov...