Najväčšie ekonomické autority tohto sveta tvrdia, že školstvo je najvýznamnejší výrobný rezort. A to napriek tomu, že školstvo nič priamo nevyrába, je však tou sférou, kde sa tvorí a buduje znalostný potenciál ľudí, ktorí sa pripravujú pre pôsobenie na trhu práce.
Ekonomicky úspešné štáty majú spravidla kvalitné školské systémy. Školstvo a ekonomika, trh práce sú vo veľmi silnej väzbe a prepojení. Vo vyspelých ekonomikách školstvo reaguje na potreby trhu práce veľmi pružne a pragmaticky a čím je reakčný čas kratší, tým je systém efektívnejší.
Súčasne treba povedať, že ak bola v minulosti dôležitá sila zbraní a ťažkého priemyslu, dnes je dôležitá sila informácií a vedomostí.
Čo očakáva občan
Občan očakáva, že za ním odvádzané finančné prostriedky v podobe daní štát poskytne dobre organizovanú, efektívnu, medzinárodne porovnateľnú pružnú vzdelávaciu sústavu, ktorej jednotlivé články budú na seba logicky nadväzovať.
Občan očakáva, že vzdelávanie sa bude uskutočňovať v priateľskej atmosfére, v estetických, materiálne a technicky dobre pripravených priestoroch s dobre pripravenými učiteľmi. Očakáva atmosféru radosti z poznávania. Očakáva, že informácie a poznatky, ktoré sa bude v škole učiť, budú zodpovedať najnovším výsledkom vedy a ľudského poznania. Očakáva, že v prípade potreby si bude môcť svoje vedomosti kedykoľvek v škole rozšíriť, spresniť či doplniť. Škola musí mať svoj systém usporiadaný tak, aby občan kedykoľvek, keď o to prejaví záujem, vedel kde a kto mu je schopný poskytnúť požadovanú vzdelávaciu službu.
Opraviť chyby ministrov
Štát musí mať v oblasti školstva jasne koncipovanú stratégiu, ako naplniť očakávania občanov. Systém, ktorý má poskytovať vzdelávacie služby občanovi, musí byť moderný, konkurencieschopný, pružný, schopný permanentne poskytovať vzdelávanie v ktorejkoľvek oblasti, o ktorú občan prejaví záujem. Treba však myslieť aj na to, že žiadne nové riešenie neprinesie okamžitý efekt a výsledok. Zmeny budú stáť veľa úsilia a námahy. Dnes je potrebné opraviť chyby predchádzajúcich ministrov, najmä posledných, a dosiahnuť všeobecný konsenzus pri nových návrhoch riešení.
Má škola podnikať?
Škola je súčasťou trhového priestoru. Otázkou je, či sa má preto správať ako podnikateľský subjekt alebo ako verejná služba. V tejto súvislosti je potrebné, aby sme si vyjasnili, či je vzdelanie súkromným alebo spoločenským majetkom.
Ak by sme chceli na túto otázku odpovedať čo najuniverzálnejšie, potom musíme povedať, že vzdelanie je súkromným vlastníctvom človeka dosiahnutým v značnej miere za verejné finančné prostriedky.
Samozrejme platí, že spoločnosť by sa mohla hoci koľko usilovať investovať do vzdelania, ak by oň nemal záujem konkrétny človek. V škole má žiak veľkú príležitosť urobiť významný krok k svojmu úspechu v živote. Túto šancu musí dostať každý, ale každý má aj právo povedať, že túto šancu nebude využívať, resp. že ju bude využívať minimálne.
Slovenským problémom je, že ekonómovia u nás považujú výdavky na vzdelanie za nákladovú zložku, a nie za dobre cielenú a efektívnu investíciu. Ak potom pracujú školy a učitelia v systéme " trpeného zla", resp. niekoho, kto nám ujedá z koláča, je to pre ne veľmi ťažké.
Žiadané profesie
Profesie ako murár, tesár, kuchár, čašník, ale aj obrábač kovov, nástrojár, automechanik alebo frézar majú na Slovensku opäť veľkú budúcnosť. Po týchto odboroch je totiž na trhu práce na Slovensku opäť dopyt. Žiadaní sú stavební odborníci, krajčírky, pracovníci pre automobilový priemysel...
Na nedostatok nových absolventov, ktorí by nahradili ľudí odchádzajúcich do dôchodku, si sťažujú noví investori najmä zo stavebníctva, z automobilizmu, elektrotechniky, zo strojárstva aj iných odvetví.
Záujem o stredné odborné učilištia však od polovice deväťdesiatych rokov permanentne klesá. Prispieva k tomu aj nový systém prijímacích pohovorov na stredné školy, a najmä normatívny model financovania škôl. Žiak sa stal tovarom a núti školy brať žiakov často bez ohľadu na to, či majú predpoklady ukončiť svoje štúdium na náročnejšej škole alebo nie. Výsledkom je stav, že v Bratislavskom kraji pred rokom nezmaturovalo 8,2 percenta maturantov.
Nárast počtu neštátnych škôl, ktoré otvárajú hlavne finančne lukratívne odbory z hľadiska záujmu o štúdium, a príjem zriaďovateľov za žiakov spôsobuje, že dnes zostávajú mnohé triedy v učebných odborov zatvorené. Takéto odbory otvárajú spravidla školy, ktorých zriaďovateľom sú samosprávne kraje, ktoré majú prehľad o potrebách regiónu o potrebe jednotlivých profesií na trhu práce.
Chýbajú informácie
Dnes chýba rodičom, ale aj samotným žiakom v končiacich ročníkoch základných škôl, dostatok informácií o potrebách trhu práce, ale často aj o charaktere jednotlivých profesií. Deti sú zvyčajne ovplyvnené názormi rodičov, ktorí však majú predstavu o jednotlivých profesiách kódovanú poznaním zo svojej mladosti. V tejto oblasti majú veľké rezervy aj zamestnávatelia. Od nich sa očakáva nielen väčšia spolupráca so školami a pomoc pri ich materiálnom a technickom vybavení, ako sa to robí vo väčšine krajín vyspelej Európy, ale aj osvetová činnosť vydávaním tlačených či elektronických informácií o profesiách, ktoré sú v ich firmách žiadané.
V spoločnosti súčasne pretrvávajú stereotypné názory o atraktívnosti niektorých odborov štúdia. Absolventi základných škôl sa dominantne hlásia na zhruba 10 až 15 najatraktívnejších odborov. Najatraktívnejších, prirodzene, len v ich očiach, pretože situácia na trhu práce a potreba nových absolventov sa permanentne vyvíjajú. Pomerne veľa deviatakov sa stále uchádza vo veľkom počte o štúdium na obchodných akadémiách. Realita trhu práce je však taká, že trh práce je absolventmi tohto odboru presýtený. Cena práce týchto pracovníkov z dôvodu ich prebytku klesá a rastú ich počty medzi nezamestnanými.
Zaujímavosťou Slovenska je istá noblesnosť v názvoch odborov štúdia. Silným negatívom je, naopak, pomenovanie učňovský odbor -- ako niečo dehonestujúce, horšie, nižšie, menejcenné. V posledných rokoch sa v názvoch odborov začali objavovať slová marketing, akadémia, lýceum a pod. Charakter školy sa v posledných rokoch zásadne mení, tak, ako sa mení aj charakter mnohých profesií a odborov štúdia.
Z týchto, ale aj ďalších dôvodov vidíme budúcnosť slovenských odborných škôl nielen v rozšírení záberu ich činnosti na poli vzdelávacích služieb, ale aj v zmene ich označenia. Po mnohých diskusiách sa ukazuje, že najprijateľnejším a súčasne najvýstižnejším pomenovaním škôl by mal byť prechod na pomenovanie Centrum vzdelávania v stavebníctve, elektrotechnike, potravinárstve, službách atď. Reaguje sa tým na zmenu obsahu a charakteru drvivej väčšiny povolaní, ale aj charakter škôl.
Pokiaľ ide o gymnáziá, tie by mali prejsť tiež prestavbou tak, aby boli skutočne modernými inštitúciami pripravujúcimi svojich absolventov na vysokoškolské štúdium a vedeckú kariéru. Tak, ako sa pri odborných školách očakáva ich bližšie prepojenie s firmami a so zamestnávateľmi, tak sa pri gymnáziách predpokladá ich väčšie prepojenie s vysokými školami a vedeckými inštitúciami.
Čo s tým
Základy vzdelávania v našej spoločnosti v súčasnosti zvetrávajú pod rastúcim prílevom priemernosti, spôsobenej zlým riadením a manažovaním celého systému, čo vážne ohrozuje našu bezprostrednú budúcnosť. Ak by sa nejaké nepriateľské sily pokúsili nanútiť Slovensku priemerné vzdelávanie, ktoré dnes existuje, mohli by sme sa na to pozerať ako na záškodníctvo. Avšak je to tak, že sme v uplynulých rokoch my sami dopustili, aby sa to stalo.
Sloboda človeka spočíva vo výbere vzdelávacích služieb, v rozhodovaní o tom, ktorá z ponúkaných vzdelávacích možností je preňho najvhodnejšia, ktorá mu zabezpečí úspech a prosperitu.
Škola by mala na Slovensku urobiť zásadný obrat vo svojej koncepcii a prestavať sa na inštitúciu celoživotného vzdelávania. Človek súčasnosti potrebuje oveľa viac vzdelávania, a najmä permanentného odborného i záujmového vzdelávania, ako to bolo kedykoľvek predtým. K oslabeniu školy na Slovensku došlo v posledných rokoch aj preto, že štátne orgány neboli schopné pružne zmeniť koncepciu jej pôsobenia. V posledných rokoch sa zvýšil počet súkromných vzdelávacích inštitúcií na Slovensku na vyše 2,5 tisíca. V drvivej väčšine z nich pôsobia ako lektori aj učitelia zo štátnych, resp. verejných škôl.
Jednoznačne sa ukazuje ako nevyhnutné, aby sa zvýšila pedagogická výkonnosť škôl, aby mohli učitelia ponúkať svoje vzdelávacie služby aj mimo času klasického vyučovania v rámci svojich škôl a školských zariadení. Vzdelanie v permanentnej podobe potrebujú ľudia na trhu práce, znevýhodnené skupiny obyvateľov, ľudia, ktorí chcú aj v neskoršom veku získať potrebné vedomosti a zručnosti, nové vzdelanie budú permanentne potrebovať zamestnanci firiem a podnikov v súvislosti s novými materiálmi, technológiami... Zatiaľ čo na Slovensku pokračujú v ďalších formách vzdelávania po skončení školy zhruba 4 percentá obyvateľov, v EÚ sa toto číslo pohybuje na úrovni 12 -- 15 percent.