Legislatívna úprava účtovníctva v Slovenskej republike smeruje k ďalšiemu približovaniu k úpravám obsiahnutým v Medzinárodných účtovných štandardoch (IAS/IFRS). Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení novely č. 562/2003 Z. z. bol v tomto smere novelizovaný zákonom č. 561/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2005, resp. 1. januára 2006 v prípade povinnosti zostavovania účtovnej závierky podľa IAS/IFRS pre vybraný okruh účtovných jednotiek (§ 17a; § 39b 2).
V zákone o účtovníctve boli spresnené niektoré dôležité definície, napr. majetok, záväzok, výnos, náklad, ekonomický úžitok, aktíva (§ 2/4). Tieto pojmy sú dôležité pre aplikáciu ďalšieho textu zákona o účtovníctve, ako aj súvisiacich predpisov.
Účtovná jednotka si môže zmeniť účtovné obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, a to bez povoľovacieho konania -- len to oznámi daňovému úradu najmenej 15 dní pred touto zmenou (§ 3/6). Hospodárskym rokom je obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie sú zhodné s kalendárnym rokom. Pritom je dôležité, že hospodársky rok je súčasne aj zdaňovacím obdobím tak, ako to ustanovuje § 41 ods. 12 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Hospodársky rok nemôže uplatniť podnikateľ -- fyzická osoba a subjekty verejnej správy.
Novela zákona o účtovníctve upresňuje, kto vedie účtovníctvo, ak je účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou zrušená bez likvidácie, teda s právnym nástupcom pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení. Ak nástupnícka účtovná jednotka ešte nevznikla, vedie účtovníctvo zanikajúca účtovná jednotka do dňa vzniku nástupníckej účtovnej jednotky a nástupnícka účtovná jednotka odo dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) pokračuje vo vedení účtovníctva (§ 4/3). Toto spresnenie sa obdobne týka aj otvorenia účtovných kníh (§ 16/1/e; § 16/2). V tejto súvislosti dávame do pozornosti ustanovenie § 69 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa určí deň, od ktorého sa úkony zanikajúcej spoločnosti považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti.
Medzi položky, ktoré sa povinne účtujú v slovenskej mene aj v cudzej mene, bolo doplnené základné imanie, ak je vyjadrené v cudzej mene (§ 4/7). V praxi zrejme nebude vhodné v zakladateľských listinách obchodných spoločnosti vyjadrovať základné imanie v cudzej mene, lebo potom sa bude povinne k nemu vypočítavať pri účtovnej závierke nerealizovaný kurzový rozdiel (porovnaj § 24 ods. 3 Postupov účtovania).
Pojem priebežná účtovná závierka sa používal pre účtovníctvo v bankách. Po novele zákona o účtovníctve (§ 6/5 doplnená poznámka k odkazu 14 pod čiarou) má tento pojem nadväznosť na ďalší osobitný predpis, a to § 14 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Základ dane sa určí z výsledku hospodárenia vykázaného v priebežnej účtovnej závierke zostavenej ku koncu každého kalendárneho roka, ktorý je súčasťou zdaňovacieho obdobia počas trvania likvidácie, konkurzu alebo vyrovnania.
Prvá novela zákona o účtovníctve č. 562/2003 Z. z. zaviedla požiadavku "platiteľ DPH rovná sa podvojné účtovníctvo". Uvedená požiadavka sa touto druhou novelu zo zákona o účtovníctve vypúšťa, skôr než začala vôbec platiť (§ 9/1; § 9/3; § 39a). Inak povedané, aj naďalej platí, že fyzická osoba -- podnikateľ môže viesť jednoduché účtovníctvo, aj keď je registrovaný platiteľ DPH.
Novela zákona o účtovníctve priniesla zmenu pre politické strany a politické hnutia.
Politická strana alebo politické hnutie už nemôže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 9/2/d), čiže tieto subjekty musia prejsť na vedenie podvojného účtovníctva podľa príslušnej záväznej metodiky vydanej Ministerstvom financií SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o účtovníctve. Prechod do sústavy podvojného účtovníctva pre osoby nezaložené na podnikanie upravuje Opatrenie MF SR č. 17599/2003-92 (FS č. 16/2003) a účtovanie v sústave podvojného účtovníctva upravuje Opatrenie MF SR č. 22502/2002-92 v znení neskorších predpisov (FS č. 17/2002, 1/2003, 19/2003, 14/2004).
V účtovnej závierke (Súvaha, Výkaz ziskov a strát, Poznámky) musia byť zohľadnené všetky informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, pokiaľ sa získali do dňa jej zostavenia (§ 17/8). Pritom účtovná závierka sa považuje za zostavenú po pripojení podpisov štatutárnych orgánov.
Vybrané subjekty podľa právnej formy (napr. banka, poisťovňa) povinne zostavujú individuálnu účtovnú závierku a výročnú správu podľa medzinárodných účtovných predpisov IAS/IFRS (§ 17a), a to od roku 2006 (§ 39b/2). Týka sa to aj veľkých obchodných spoločností, ak počas najmenej dvoch období splnia dve z týchto podmienok -- celková suma majetku nad 5 mld., čistý obrat nad 5 mld., priemerný prepočítaný počet zamestnancov nad 2000 (§ 17a/2).
Novela zákona o účtovníctve zvyšuje obsahové požiadavky na výročnú správu. Výročná správa by mala obsahovať aj ďalšie významné údaje, napr. riziká a neistoty, prognózu vývoja, vplyv na životné prostredie a zamestnanosť (§ 20/1/a). Ak účtovná jednotka pracuje s cennými papiermi, povinne uvádza ďalšie údaje, napr. riadenie rizík pri obchodoch so zabezpečovacími derivátmi (§ 20/5).
Obchodná spoločnosť je povinná uložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku, mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a výročnú správu do zbierky listín obchodného registra do 30 dní po jej schválení (§ 21/1). Obdobne to platí o riadnej konsolidovanej účtovnej závierke, mimoriadnej konsolidovanej účtovnej závierke a konsolidovanej výročnej správe, ktorá sa zverejňuje do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (§ 21/3).
Obchodná spoločnosť podliehajúca auditu zverejňuje v obchodnom vestníku neúplnú účtovnú závierku v rozsahu súvahy a výkazu ziskov a strát v termíne do 30 dní po jej schválení (§ 21/2). V obchodnom vestníku sa nesmie zverejniť názor audítora, zverejňuje sa len informácia, aký názor správa audítora obsahuje (nepodmienený názor, podmienený názor, záporný názor, odmietnutie názoru). Ak správa audítora obsahuje skutočnosti, ktoré nemali vplyv na vyjadrenie názoru audítora (tzv. poznámky audítora uvedené v štruktúre správy v jej závere), tieto sa musia zverejniť. Obdobne to platí o konsolidovanej účtovnej závierke (súvaha, výkaz ziskov a strát), ktorá sa zverejňuje do jedného roka od skončenia účtovného obdobia (§ 21/4).
Vybrané účtovné jednotky, ktoré budú od roku 2006 povinne zostavovať účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných predpisov IAS/IFRS (§ 17a), okrem zverejnenia v zbierke listín a obchodnom vestníku -- zverejnia úplnú účtovnú závierku aj na internete a v obchodnom vestníku oznámia internetovú adresu (§ 21/5).
Konsolidovaná účtovná závierka sa zostavuje podľa medzinárodných účtovných predpisov IAS/IFRS (§ 22/1), a to prvýkrát za rok 2005 (§ 39b/1). Konsolidovanú účtovnú závierku a konsolidovanú výročnú správu zostavuje materská spoločnosť, ktorá má väčšinový vplyv v dcérskej spoločnosti, najmä cez hlasovacie práva alebo cez vymenovanie štatutárneho orgánu (§ 22/3).
Od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky a konsolidovanej výročnej správy je účtovná jednotka za určitých podmienok oslobodená (§ 22/8,9). V zákone o účtovníctve platí generálne pravidlo, že majetok a záväzky sa prepočítavajú na slovenskú menu kurzom NBS (§ 24/2), okrem dvoch výnimiek, kedy sa používa kurz príslušnej komerčnej banky, jedna výnimka už platila -- pri kúpe a predaji cudzej meny (§ 24/3), druhá výnimka platí po novele -- pri prevode medzi účtami (§ 24/4).
Druhy cien používané v účtovníctve definuje § 25 zákona o účtovníctve. K doterajším štyrom cenám -- obstarávacia cena, vlastné náklady, menovitá hodnota, reprodukčná obstarávacia cena, bola doplnená piata cena -- reálna hodnota
Reálnou hodnotou (napr. znaleckým posudkom) sa oceňuje majetok a záväzky nadobudnuté vkladom do základného imania alebo kúpou podniku alebo jeho časti (§ 25/1/e).
V účtovníctve platí zásada nemennosti historických cien, ktorá má svoju výnimku v podobe aktuálnych reálnych cien pri účtovnej závierke, a to len v taxatívnych prípadoch uvedených v § 27 zákona o účtovníctve. Reálnou hodnotou sa oceňuje majetok a záväzky v obchodných spoločnostiach zanikajúcich bez likvidácie s právnym nástupcom vo všetkých troch prípadoch -- splynutie, zlúčenie, rozdelenie (§ 27/1/d).
Vybraný majetok (zásoby, cenné papiere, peniaze v rovnakej cudzej mene) -- možno pri účtovaní jeho úbytku oceňovať metódou váženého aritmetického priemeru alebo metódou FIFO (§ 25/3). Ide teda o možnosť, nie povinnosť, a dobrovoľnú aplikáciu tejto možnosti treba ustáliť v internej smernici účtovnej jednotky.
V jednoduchom účtovníctve sa môžu účtovať len dva druhy rezerv -- na lesnú pestovnú činnosť a na skládky odpadov (§ 26/5). V minulosti relatívne často používaná rezerva na opravy hmotného majetku sa teda už nepoužíva, a to ani v jednoduchom účtovníctve, ani v podvojnom účtovníctve.
Podľa znenia § 27 ods. 1 písm. a) zákona o účtovníctve pred novelou, boli z oceňovania reálnou hodnotou vylúčené cenné papiere (akcie) predstavujúce podiel na základnom imaní v akciovej spoločnosti. Podľa novelizovaného ustanovenia sú vylúčené len tie akcie, ktoré predstavujú 20 % a viac hlasovacích práv v akciovej spoločnosti. Inak povedané, cenné papiere (akcie) predstavujúce do 20 % hlasovacích práv v akciovej spoločnosti sa budú oceňovať reálnou hodnotou.
Podiely na základnom imaní v obchodných spoločnostiach (akciová spoločnosť alebo spol. s r. o.) sa môžu oceňovať metódou vlastného imania (§ 27/9), ak ide o podiel v spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou spoločnosťou (väčšinu hlasovacích práv) alebo v ktorej má účtovná jednotka podstatný vplyv (najmenej 20 % hlasovacích práv). Inak povedané, podiely spojené s menej ako 20 % hlasovacích práv sú z možnosti oceňovania metódou vlastného imania vylúčené.