Administratíva prezidenta Georgea W. Busha od svojho nástupu ignoruje opatrenia proti ľudskému príspevku ku globálnemu otepľovaniu. Príkladom je nedávno dodatočne medzinárodne ratifikovaný Kjótsky protokol. Jeho vplyv na zabrzdenie zmeny klímy bude síce malý, ide však o zvrátenie negatívneho trendu a ochotu riešiť problém, ktorý je podľa vedeckého konsenzu vážny. USA pritom produkujú 24 percent skleníkových plynov, hoci ich obýva iba 4,8 percenta ľudstva. Rovnako sa správajú i niektorí ďalší veľkí skleníkoví producenti (napríklad Austrália). Aj keď spolu navrhujú náhradné kroky -- ako "super-Kjóto" -- a prístup od jari mení i Kongres USA, znepokojenie je namieste. A to napriek nejasnostiam o komplexe príčin a postupe klimatickej zmeny. V rámci USA sa však postoje nemenia iba na centrálnej úrovni v Kongrese, ale už niekoľko rokov aj v regiónoch. Zhrnuli to Brendan Fisher a Robert Costanza z Vermontskej univerzity. Štvrtina obyvateľstva USA žije v štátoch, okresoch a mestách, ktoré prijali opatrenia na obmedzenie skleníkových emisií. Dnes vytvárajú 27 percent hrubého domáceho produktu (HDP) USA. S regiónmi, ktoré "pravdepodobne" alebo "potenciálne" prijmú takú politiku, to predstavuje približne tretinu obyvateľstva USA, vytvárajúcu vyše 49 percent ich HDP. Aj regióny s protiskleníkovými opatreniami však od roku 1990 zvýšili emisie priemerne o 14 percent. Vláda USA plánuje cieľovú úroveň skleníkových emisií o 30 percent nad stavom z roku 1990 (východisko Kjóta). No regionálne kroky v USA vyzerajú sľubne: kým 27 percent ich HDP zodpovedá 9 percentám globálneho, 49 percent znamená už 16,7 percenta svetového produktu, čo napríklad presahuje podiel Japonska, druhej najväčšej svetovej ekonomiky a zároveň signatára Kjóta.