V politike sa pohybuje už od začiatku 90. rokov a patrí k skúseným "harcovníkom". Politika však nebola jeho snom -- jednak preto, že v časoch komunizmu na Slovensku existovala jedna politická strana, do ktorej sa mu nechcelo vstúpiť a jednak preto, že jeho strýko -- kňaz, utiekol z pracovného tábora a emigroval do zahraničia. A s takým profilom sa politika v tých časoch robiť nedala. "Pred rokom 1989 sa nikto nemohol pripraviť na cestu politika, pokiaľ nemal "čistý" profil a nevstúpil do komunistickej strany," dodáva porevolučný politik, ktorý zastával okrem iného aj funkciu podpredsedu Národnej rady SR.
Predseda SMK to však nemal jednoduchšie ani s uskutočňovaním chlapčenských snov. "Mal som rád prírodu a zvieratá a sníval som, že budem lesníkom," zaloví v pamäti. Paradoxne, jeden z najvyšších politikov slovenského parlamentu nemal v tom čase dostatočnú výšku. Neprešiel by však ani kvôli strýkovi v zahraničí. "Niektoré zamestnania boli pre mňa jednoducho zakázané." Rozmýšľal tiež nad tým, že by pracoval v safari parku, ale aj tam mal dvere zatvorené. Napokon ho zobrali na strojárinu a keďže je technicky založený, štúdium zvládol bez väčších problémov.
Politika prišla na rad až v roku 1989 po nežnej revolúcii. "V tom čase každý trochu mladší cítil určitú možnosť urobiť zmenu vo vtedajšom zriadení, ktoré sme považovali za prehnité," hovorí jeden zo služobne najstarších poslancov Bugár, ktorý sedel už vo Federálnom zhromaždení. Začal organizovať základné zložky vtedajšieho Maďarského kresťanskodemokratického hnutia a potom sa to už podľa neho nedalo zastaviť.
Vydržať v politike sedemnásť rokov nie je jednoduché. Druhý najdlhšie úradujúci šéf politickej strany (po Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS) na Slovensku však prijíma politiku so všetkým, čo k nej patrí. "Rodinu mám v poriadku, dcérka sa dobre učí, zamestnanie mám, aj keď mi občas niekto trošku brnká na nervy," hodnotí Bugár. Hoci už podľa neho prichádza čas na odchod z politiky. "Kedy to bude, poviem až na sneme. V politike totiž dostávate aj údery pod pás, čo nie je vždy najpríjemnejšie," dodáva.
O tom, čo bude robiť po odchode z politiky, mlčí. Určite sa však nebude nudiť -- k Bugárovým koníčkom totiž patria okrem záhrady s asi tridsiatkou ovocných stromov aj krátke zbrane. Na strelnicu si zájde iba tri- až štyrikrát do roka, keďže viac času mu nezostáva. "Na zvieratá však nestrieľam, nemôžu sa brániť," ubezpečuje. Voľný čas trávi najradšej s rodinou, v záhrade, pri kosení trávy a so svojím psom, airdaleským teriérom.