Vírus chrípky je dnes, pochopiteľne, v hľadáčiku vedcov. Veď kľúčom k liečbe, osobitne k vývoju antivirotík, je odhalenie jeho genetického a funkčného základu -- ako sa rozmnožuje v infikovaných bunkách a ako ich napáda. Genóm, čiže súhrnnú genetickú informáciu vírusu chrípky, tvorí osem segmentov RNA (kyselina ribonukleová). Každý je zbalený do komplexu s bielkovinami, čo pripomína ľudský chromozóm. No segmenty sú na rozdiel od neho jednotlivé gény. Vládli spory, či do nových vírusových častíc v infikovanej bunke prechádzajú náhodne alebo výberovo. Tím Jošihira Kawaoku z Tokijskej univerzity v Japonsku teraz elektrónovým mikroskopom preukázal, že segmenty RNA sú vo víruse usporiadané špecificky -- sedem okolo ôsmeho v strede. Do nových vírusových častíc očividne vstupujú ako celok, čo udržiava genetickú integritu vírusu počas opakujúcich sa cyklov rozmnožovania. John Obenauer z Detskej výskumnej nemocnice svätého Júdu v Memphise v USA s kolegami zasa preskúmali 2 196 jednotlivých génov a 169 úplných genómov vírusu chrípky z rôznych divo žijúcich vtákov. Zistili, že podstata nebezpečnosti vírusu vtáčej chrípky pre ľudí môže spočívať v štruktúrnom variante bielkoviny NS1, kódovanej jedným z jeho génov. NS1 z epidémií chrípky spôsobených vírusom H5N1 s vysokou úmrtnosťou vždy patrila k "vtáčiemu" variantu, ktorý sa oveľa ľahšie viaže na rad funkčne dôležitých bielkovín ľudských buniek a narúša ich činnosť. NS1 z epidémií s nízkou úmrtnosťou, aké prepukli v rokoch 1957 a 1968, zasa k "ľudskej", ktorá sa viaže obťažne.
Zdroje: Nature z 26. januára 2006, Science z 27. januára 2006
StoryEditor