Keď sa knižná antológia diel tzv. špekulatívnej fikcie nazýva Trochu divné kusy, zasvätenému čitateľovi sa hneď vybaví niekoľko odvážnych asociácií. Kdesi medzi nimi sa však nachádza aj obava v súvislosti s kvalitou takejto zbierky žánrovo aj štylisticky rôznorodých prozaických prác autorov súčasnej sci-fi, fantasy a hororu. Lebo kniha Trochu divné kusy má popri rozsahu vyše päťsto strán aj nezvyčajne široký tematický záber. Ide totiž o zbierku prác pätnástich popredných tvorcov modernej americkej, britskej a austrálskej fantastiky, čomu zodpovedá aj jej členenie na časti Zprávy z ostrovů, Ve středu dění a Zde jsou lvi.
Obdobie klasických science fiction románov, poviedok a noviel je už dávnou minulosťou. Autori sa nesnažia silou mocou pridŕžať náročných teórií exaktných vied, vyššie nároky sa zato kladú na umeleckú stránku tohto druhu beletrie. Okrem toho možno pozorovať aj miešanie žánrov, takže sci-fi si pokojne koexistuje s fantasy alebo hororom. Tejto línie sa drží aj vo svojej rôznorodosti paradoxne celistvý výber Trochu divné kusy. Nájdete tu texty, ktoré sa venujú napríklad poznávaniu cudzích kultúr vo vzdialených svetoch, galaktickým vojnovým konfliktom, skrytej ľudskej túžbe po nedosiahnuteľnom, biologickej transformácii človeka do nových foriem, poruchám vnímania či motívom dvojníka. Objavila sa tu dokonca aj politická satira (Cech katů), v ktorej autor rieši otázky týkajúce sa trestu smrti. Tu sa čitateľ stáva účastníkom zdrvujúceho "zážitku" popravy na elektrickom kresle, pričom je však zároveň citlivo opísaný morálny rozkol vo vykonávateľovi najvyššieho trestu. V antológii sa teda dostali na pretras aj etické problémy, niektoré viac, iné menej zabalené v príťažlivom habite rekvizít sci-fi literatúry.
Žánre populárnej kultúry dokážu často pohotovejšie reagovať na aktuálne dobové problémy než "vysoké" umenie. Tak je to aj v prípade poviedky Obrázky z expedice, na napísanie ktorej sa jej autor Alexander Irvine nechal inšpirovať americkou reality show Survivor. Z jeho perspektívy bude kolonizácia iných planét sprevádzaná mediálnou pozornosťou v štýle tohto televízneho formátu. V poviedke Maldoror na cestách bol, naopak, uplatnený umelecky stabilizovaný surrealizmus, kým Proměna Martina Lakea si vystačí aj bez špeciálnych technických vynálezov či mágie -- zobrazuje "len" nemilosrdnú alternatívu reality, ktorá na vás zapôsobí hlavne vďaka pôsobivému štýlu autora Jeffa VanderMeera. Pred každým dielom sa pritom nachádza stručný úvod editora, ktorému sa podarilo k tejto -- v celosvetovom meradle unikátnej -- publikácii zozbierať autorské doslovy. Tie ozrejmia motívy a pomôžu aj pri interpretácii. Okrem toho nájdete za nimi aj krátke autorské biografie so zameraním na najvýznamnejšie diela.
Ako sa po dočítaní posledných riadkov tejto výnimočnej antológie sami presvedčíte, možné počiatočné obavy súvisiace s kvalitou jej obsahu boli neopodstatnené. Trochu divné kusy ponúkajú výstižný pohľad na nové smery vo vedeckofantastickej literatúre, ktoré v kvalite svojho literárneho spracovania v ničom nezaostávajú za originalitou jednotlivých námetov. Ostáva zložiť pomyselný klobúk pred zostavovateľom Martinom Šustom a českým vydavateľstvom Laser, v ktorého edícii New Weird táto kniha tento rok vychádza.