Vo svete jestvujú rôzne spôsoby a metódy zisťovania vysokej kvality vzdelávacích inštitúcií. Rodičia si odjakživa kladú otázku -- ako vybrať pre svoje dieťa najkvalitnejšiu výchovno-vzdelávaciu inštitúciu, školu, ktorá mu dá najlepšie základy jeho celoživotnej kariéry, osobnostného rastu a rozvoja? Hľadajú školu, ktorá mu dá nielen vedomosti, ale aj zdravé sebavedomie, upevní mravné hodnoty, jeho ľudský potenciál, naučí ho tvorivo rozmýšľať a zodpovedne konať.
V súvislosti s hľadaním kritérií a znakov kvalitnej a prestížnej školy sa možno nechať inšpirovať rôznymi prístupmi k tejto téme vo vyspelej Európe, ale napríklad aj v USA. Za Atlantikom je populárny Program škôl s modrou stuhou (Blue Ribbon School Program).
Program Modrej stuhy bol uvedený do praxe v roku 1982 americkým federálnym úradom pre vzdelávanie.
V roku 1981 za vlády prezidenta Ronalda Reagana minister školstva T. H. Bell vytvoril Národnú komisiu pre rozvoj vzdelávania, ktorá analyzovala problémy amerického školstva v nadväznosti na to, že USA začali zaostávať za konkurenciou v obchode, priemysle, vo vede a v technických inováciách. Po 18 mesiacoch usilovnej práce a analýz vznikla správa Národ v ohrození. Hneď v úvode jej autori píšu: "Oznamujeme americkému ľudu, že pokiaľ sme oprávnene hrdí na výdobytky našich škôl a na ich historický príspevok pre Spojené štáty a blahobyt ich ľudu, základy vzdelávania našej spoločnosti v súčasnosti zvetrávajú pod rastúcim prílevom priemernosti, ktorá ohrozuje našu bezprostrednú budúcnosť národa, ako aj ľudu. Ak by sa nepriateľské cudzie sily pokúsili nanútiť Amerike priemerné vzdelávanie, ktoré dnes existuje, mohli by sme sa na to pozerať ako na vojnový čin."
Materiál hovorí o ukazovateľoch potvrdzujúcich slabiny školského systému USA, definuje ciele a napokon i cesty nápravy. Už v roku 1982 sa v správe azda prvýkrát v dejinách objavuje termín "učiaca sa spoločnosť," s ktorým v súčasnosti intenzívne operujú štáty Európskej únie, ako ekvivalent znalostnej ekonomiky Európy. Tá má byť cestou k prosperite nášho kontinentu.
V správe Národ v ohrození sú načrtnuté odporúčania, smerujúce k vyššej kvalite školstva. Jedným z "produktov" je aj program Modrá stuha. Vychádza z tézy: "Dokonalosť je drahá. Avšak dlhodobá priemernosť je ešte drahšia!"
Zástavy Modrej stuhy dnes už vlajú nad množstvom striech rôznych severoamerických škôl. Za štvrťstoročie sa stali symbolom kvality a efektívnosti a akousi ochrannou známkou dokonalosti a dobrého mena školy pre širokú i nezainteresovanú verejnosť.
Program má tri hlavné ciele:
-- vyhľadávať a oceňovať výnimočné školy na území USA,
-- poskytovať školám kritériá efektívnosti a kvality, na ktorých sú školy hodnotené, aby sa mohli ďalej zlepšovať a interne evalvovať,
-- program povzbudzuje školy, aby si navzájom vymieňali informácie a skúsenosti v efektívnych, tvorivých a progresívnych postupoch vo vyučovaní a v ďalších procesoch, ktoré sa v škole dejú.
Školy, nesúce Modrú stuhu, verejnosť vníma ako excelentné, vzorové, výnimočné školy, školy v vysokou kvalitou. Aby školy takéto ocenenie získali, musia preukázať veľké a dlhoročné úsilie, smerujúce k vysokej kvalite vzdelávania všetkých žiakov.
Nominované môžu byť štátne i súkromné školy (svetského i cirkevného charakteru) od materských až po stredné, vo všetkých 50 štátoch, D.C., Portoriku i na Panenských ostrovoch. Prihlášky môžu byť aj z indiánskych rezervačných škôl spravovaných Kanceláriou pre indiánske záležitosti, zo škôl spravovaných Ministerstvom obrany USA. Školy, ktoré sa chcú uchádzať o Modrú stuhu, musia byť v prevádzke najmenej päť rokov.
Ako prebieha nominácia a výber škôl?
Každý štátny školský úrad má vlastný program, podľa ktorého vyberá školy, ktoré chce nominovať na federálnej úrovni na uvedené ocenenie. Ministri školstva jednotlivých štátov postupujú nominácie federálnemu ministerstvu vzdelávania. Podobne postupuje i Rada pre americké súkromné školstvo a Kancelária indiánskych záležitostí a Oddelenia škôl obrany. Každý z nominačných úradov má pre program Modrá stuha odborníka, ktorý administruje celý proces, poskytuje rady, ale aj prihlášky atď.
Federálne "ministerstvo vzdelávania" zvolá po podaní prihlášok Národnú posudkovú komisiu, ktorá vyhodnocuje nominácie. Komisia je zložená zhruba zo sto významných pedagógov zo všetkých druhov a stupňov škôl. Na základe odporúčania sa vytypujú školy, ktoré sú v akomsi užšom výbere. Tieto potom navštevujú, pozorujú, analyzujú ich činnosť zhruba dva týždne a následne vypracujú písomnú správu o svojich zisteniach. Komisia potom tieto správy vyhodnocuje pre svoj záverečný verdikt, v ktorom odporučí vybrané školy na ocenenie.
Nominačné kritériá
Národná posudková komisia má na zreteli najmä tieto kritériá:
-- zameranie školy podľa potrieb študentov a ich podpora,
-- organizácia a kultúra školy,
-- zmeny v kurikulárnej ponuke minimálnych štandardov,
-- profesionálne zázemie školy,
-- rozsah foriem aktívneho učenia a samoštúdia,
-- vedenie a vzdelávacia vitalita
-- partnerstvá školy s rodičmi a ďalšími subjektmi v rámci komunity,
- indikátory vlastného prospechu.
V niektorých štátoch USA jestvujú obdobné programy kvality škôl -- Program ocenenia škôl A+, Program vynikajúcich škôl, Program výnimočných škôl, Program FINE, Program školy so zlatou hviezdou a pod.
Úspech programu Modrá stuha podporujú aj učiteľské a iné profesijné asociácie.
Na Slovensku sa mohol k týmto americkým projektom priblížiť systém prepožičiavania čestných názvov školám a školským zariadeniam. Legislatíva, ktorú k tejto téme na Slovensku máme, toto umožňuje a v minulosti mohli získať čestný názov iba školy, ktoré skutočne dlhodobo dosahovali veľmi dobré výchovno-vyučovacie výsledky. Išlo skutočne o školy, ktoré patrili k špičke, k elite nášho školstva. Žiaľ, v posledných rokoch došlo k značnej devalvácii tohto najvyššieho morálneho ocenenia práce škôl. Najmä pri školách s maďarským vyučovacím jazykom sa rozmohlo masové rozdávanie čestných názvov, čo napokon zdevalvovalo tento typ označenia elitných škôl na Slovensku.