Najlacnejší lístok na koncert Madonny v Prahe stál viac ako 6-tisíc korún. V Londýne za jedno sedadlo zaplatíte od 80 do 160 libier. A veľa fanúšikov zaplatí, pretože podľa nich tie peniaze za to stoja. Iní sa zase koncertu práve pre vysoké ceny vyhnú. Faktom zostáva, že Madonna na svojom predchádzajúcom turné zarobila viac ako 70 miliónov libier. Jeden lístok stál vtedy maximálne 150 libier.
Od začiatku 80. rokov má pojem superstar čoraz väčší vplyv, pričom len málo spevákov sa môže skutočne popýšiť týmto "titulom". Výskum, ktorý sa uskutočnil v USA ukázal, že zatiaľ čo v roku 1982 získal spevák z príjmov za koncert len jedno percento, v roku 2003 to bolo už 56 percent.
Tam, kde sú peniaze
Počas toho obdobia sa ceny lístkov za koncerty neuveriteľne zvýšili. V rokoch 1981 -- 1996 stúpali v Spojených štátoch každoročne o viac ako 4,5 percenta, zatiaľ čo index cien stúpal pomalšie, len o 3,7 percenta. Ani to však nebolo dosť: v rokoch 1996 až 2003 stúpali ceny lístkov takmer o deväť percent ročne, oproti len dvojpercentnej inflácii. Podobne sa ceny lístkov zvýšili aj v Európe a Británii.
Tieto zistenia priniesol americký profesor Alan Krueger, ekonóm z Princeton University, o ktorom médiá píšu ako o "prvom a najlepšom profesorovi rockonomiky na svete". Svoje zistenia založil na analýzach informácií, ktoré mu poskytla americká obchodná spoločnosť Pollstar, ktorá zbiera dáta od koncertných manažérov a manažérov klubov od roku 1981. Krueger vo svojej analýze tvrdí, že koncerty sú pre hviezdy hudobného biznisu oveľa väčším zdrojom príjmov ako predaj albumov. "Iba štyria z top 35 najbohatších spevákov či skupín zarobia viac peňazí z predaja albumov ako z koncertov," hovorí Krueger.
Bowieho teória
Prečo však ceny lístkov tak zrazu stúpli? Podľa profesora rockonomiky držali umelci ceny za lístky naschvál nízke, aby sa lepšie predávali albumy. Po príchode lacných albumov na internete či nahrávok, ktoré sú dokonca zadarmo, sa ich zdrojom príjmov stávajú práve koncerty. Profesor Krueger si myslí, že hoci na to neexistuje jednoduchá odpoveď, jedno vysvetlenie sa dá použiť-- takzvaná Bowieho teória: Predaj albumov v rokoch 1999 -- 2002 rapídne klesol, keďže sa objavili lacné albumy na internete či nelegálne nahrávky, ktoré si ktokoľvek môže stiahnuť zadarmo.
Pred vynájdením ilegálnych nahrávok držali umelci ceny za lístky naschvál nízke, aby sa lepšie predávali albumy. Teraz je spojenie medzi týmito dvoma produktmi ohrozené. Manažéri sa neboja vypýtať si viac peňazí za koncerty a začali určovať aj ceny lístkov. Túto tendenciu si podľa Kruegera ako prvý všimol David Bowie, ktorý v rozhovore pre New York Times v roku 2002 povedal, že "hudba bude niečím takým, ako je voda alebo elektrina". Bowie svojim kolegom z brandže poradil: "Pripravte sa, že budete chodiť na turné, pretože to bude jediná vec, ktorá nám zostane."
Show must go on
V týchto dňoch pritiahnu najviac ľudí na koncerty hviezdy ako Bowie, Rolling Stones, Paul McCartney či Madonna -- všetko umelci, ktorých albumy zostávajú bez nejakého veľkého ohlasu, ale ktorí stále vedia zarobiť peniaze za to, že spievajú svoje najväčšie hity. Je to koniec kreativity v populárnej hudbe? Nie nevyhnutne, hovorí Krueger. "Práve naopak, živé vystúpenia by sa mali stať čoraz väčším zážitkom. Koncert je predsa viac ako len umelec za mikrofónom." Má pravdu, stačí sa pozrieť na koncerty U2 či Madonny. Ruka v ruke s nákladnejším vystúpením však idú aj ceny lístkov.
Krueger si myslí, že internet zmení hudobný biznis od základov. Toto je podľa neho len začiatok. "Celý hudobný priemysel sa riadne otrasie -- bude viac spôsobov distribúcie hudby, a tým aj väčšia konkurencia." Hudobný priemysel sa musí zmeniť -- a už sa aj mení. Show must go on, spieval Freddie Mercury. A šou pokračuje. Internetový portál MySpace sa tento týždeň rozhodol, že bude predávať hudbu kapiel, ktoré nemajú žiadne zmluvy s vydavateľstvami. Zdá sa, že už to nebudú manažéri, kto nám povie, čo by sme mali počúvať. Budeme to len my. A dinosaury možno predsa len vyhynú.
StoryEditor