Kniha Kevina O´Donnella Dejiny veľkých ideí nečakala ani dvanásť mesiacov na svoj preklad z anglického originálu do slovenčiny, a tak bola koncom minulého roku vydaná aj u nás. Autor publikácie sa rozhodol pútavým spôsobom priblížiť verejnosti kapitoly z dejín filozofie, ktorých literárne zhrnutia sa obmedzujú prevažne na formu vysokoškolských skrípt či iných, veľmi odborne napísaných vedeckých publikácií.
O´Donnell sa pokúsil o odvážnu vec -- vtesnať do 160 strán malého formátu kompletnú históriu ľudského myslenia. Mapuje však aj oblasť pred vznikom filozofie a pridáva náboženské koncepty a východné teórie. Konkrétnymi príkladmi poukazuje na základné otázky, ktorým sa filozofi v priebehu vekov venovali: z čoho vznikal svet, aký je zmysel života, ako by sme mali žiť. Po stručnom úvode začína mýtmi, ktoré boli obdobím slepej viery v nevysvetliteľné prírodné úkazy a vtedajší šamani zohrávali úlohu tých, ktorí vysvetľovali, no vtedy ešte na iracionálnej báze. Kolískou prvých filozofických myšlienok bolo staré Grécko, ktorému autor patrične venuje celú kapitolu, rozčlenenú do menších statí. Každý významnejší mysliteľ pritom dostal priestor dvoch strán, takže o Sokratovi, Aristotelovi a Platónovi sa dozviete aj bližšie informácie, nielen čo sa ich práce týka. A ako aj pri ostatných filozofoch, tu sú tiež vybrané niektoré dôležité citáty.
V nasledujúcich troch kapitolách (Východná múdrosť, Kresťanstvo, Svet islamu) sa autor venuje problémom náboženského presvedčenia a -- v prípade východných krajín -- jeho spätosti s filozofiou. Dozviete sa, že spochybňovanie našej existencie nie je len výstrelkom postmoderných mysliteľov, ale že o "Ne-Ja" sa uvažovalo aj pred viac než 2 000 rokmi. Oboznámite sa tiež s koreňmi budhizmu, s hinduizmom, so životom Siddhártu a učením tibetských mníchov. Po pojmom "východná filozofia" sa však rozumie aj čínsky taoizmus a konfucionizmus. Všetko sú to filozofické (a náboženské) systémy, ktoré v niečom čerpali aj od Grékov, no razili a razia viac mýtický, poetický a sugestívny postoj k otázkam vysvetľovania sveta a hlavne človeka. Namiesto "z čoho vznikol svet?" sa teda pýtajú "aké je skutočné ja?", resp. "čo je naozaj skutočné?"
V záverečných častiach publikácie ešte autor nazerá do filozofie novoveku, bližšie charakterizuje osvietenstvo, modernu a postmodernu. Zaradil sem aj dvojstranu o významnom probléme dvadsiateho storočia -- feminizme a postfeminizme, ktoré riešili kľúčovú otázku: "čo je vlastné mužskosti a čo ženskosti?" Postfeminizmus sa snaží o uznanie rozdielov, a to aj podľa hesla Simone de Beauvoirovej "ženami sa nerodíme, ženami sa stávame". Neguje sa Freudova téza komplexu menejcennosti z chýbajúceho penisu, veď ženy sú aj bez neho dostatočne originálne a tajomné. Z hľadiska aktuálnosti je najzaujímavejšou súčasťou knihy jej sekcia o postmodernizme, ktorý vznikol ako reakcia na dobové súvislosti ako druhá svetová vojna, atómová kríza či ekologické znečisťovanie. Navyše rýchly sled objavov spochybnil všetko racionálne, človek sa odcudzil, stratil v labyrinte vzťahov a hypertextu, ktorým sme obklopení. Možnosti výpovedí o svete sú však hravé, otvorené a sugestívne, pričom môžu spájať v sebe aj na prvý pohľad nesúrodé prvky, ako to ukazuje každý umelecký druh dneška v rámci svojich žánrov.
O´Donnellova kniha poslúži hlavne zvedavcom, ktorí by sa radi menej náročnou formou dozvedeli základné filozofické koncepcie. Je to stručný prehľad veľkých ideí ľudstva, s početnými obrázkovými ilustráciami, tabuľkami, so zaujímavosťami a s citátmi a nechýba ani slovníček frekventovaných výrazov. Ide jednoducho o filozofiu do vrecka pre začiatočníkov alebo pokročilých, ktorí potrebujú mať po ruke "šikovnú" a prehľadnú knižku pre rýchle pripomenutie dôležitých údajov. Ako príprava na skúšku z predmetu Dejiny filozofie v rámci univerzitného štúdia však rozhodne nepostačí.
StoryEditor