Kritika multikulturalizmu bola často vydávaná za prejav netolerancie, ba až nenávisti. Dnes je však táto teória kritizovaná z rôznych, nielen extrémistických strán. Kam sa táto polemika posunula?
-- Argumenty za a proti multikulturalizmu boli dané od začiatku. A boli dané tiež vtedy, keď známy americký politológ Samuel P. Huntington vydal základnú prácu Stret civilizácií paralelne k Fukuyamovej knihe Koniec dejín. Multikulturalizmus a konzervativizmus, ktorý akcentuje riziká prepájania sveta, sú dvoma odpoveďami na novú globálnu situáciu, moderné komunikačné prostriedky a celkový ekonomický pohyb.

Objavila sa však aj kritika z liberálnych pozícií. Napríklad od Giovanniho Sartoriho...
-- Musíme sa spýtať, či je multikulturalizmus do konca dovedený projekt a či v realite nie je toto slovo zastierané inými významami. Ak to v skutočnosti funguje inak, samozrejme existuje aj liberálna kritika. Faktom je, že naše spoločnosti sú v stave národných štátov a v ich rámci aj azylová politika, ktorá otvára či zatvára krajinu, má tendenciu znevýhodňovať prichádzajúcich do krajiny. Čím je lepšie nastavená sociálna politika, tým je migrácia komplikovanejšia.

Existuje v rámci fungovania multikulturalizmu nejaký rozdiel medzi Európou a americkým kontinentom?
-- Spojené štáty boli krajinou, kde sa multikulturalizmus dostal do koncepčnej predstavy a bola to spoločnosť, ktorá dokázala absorbovať iných. Európa je kontinentom národných štátov a ich východisková pozícia je tým definovaná do menších priestorov, komunít, oveľa tradičnejších ako v Amerike.

Niektorí novinári, politici či politológovia hovoria o potrebe zásadného prehodnotenia konceptu multikulturalizmu, iní dokonca tvrdia, že je v troskách. Čo si o tom myslíte?
-- S každým racionálnym človekom sa dá a oplatí spolupracovať. Oplatí sa to viac ako dostať ho do konfrontácie. Tam, kde sa ľudia snažia kooperovať, vzniká zóna prosperity. Keď sa pozerám na vzťah Európskej únie k Turecku, myslím si, že kritici skôr nechcene zvýrazňujú úspech doterajšej európskej integrácie a jej príťažlivosť aj pre inak kultúrne orientované národy. V tomto zmysle je tu naozaj otvorená otázka, čo si Európa vyberie. Ale myslím si, že to, čo drží Európanov pokope, je postavené na multikultúrnom aspekte.

Kde sa stala chyba, keď sa až po desaťročiach prišlo na to, že vo veľkých európskych mestách sú komunity neasimilovaných prisťahovalcov, neakceptujúcich ani základné hodnoty, napríklad toleranciu hostiteľskej spoločnosti?
-- Neviem, či také komunity reálne existujú. Ak máte na mysli to podhubie terorizmu, tak sú to skôr relatívne dobre integrované rodiny, ktoré na prvý pohľad nevzbudzujú obavy. Novodobí teroristi sa v getách väčšinou nerodia. Zamyslieť by sme sa mali teda skôr nad tým, prečo vyrastajú teroristi skôr z tých lepších a vzdelanejších časti komunity.
Otázkou je tiež, ako k napätiu prispela medzinárodná situácia, ale zrejme treba prehodnotiť aj vzťah viery a sekularizmu. Tam začína byť táto téma horúca. Konzumná a agresívna sekulárna kultúra nemusí vzbudzovať práve nadšenie v radoch ľudí, ktorí majú silné tradície a pestujú si ich. V Turecku rastú mešity, ktoré stavia tretia generácia prisťahovalcov, ktorý hovoria perfektne nemecky a majú univerzitné diplomy. Treba sa teda spýtať, či sekularizmus nie je tiež istou formou agresívneho postoja k inému a iným.

Zvýšilo sa v Európe za ostatné roky nepriateľstvo k moslimom?
-- Riziko, obavy, xenofóbia budú stupňovať problém s inými typmi spoločností.

Nenávisť nemusí byť spôsobená len reálnym nebezpečenstvom, ale aj skreslenými predstavami o druhých...
-- Áno, ale sme v globálnom svete a nedá sa vrátiť pred internet, nedá sa vrátiť pred masmédiá, nedá sa vrátiť pred celosvetovú komercionalizáciu svetovej kultúry. Z tohto hľadiska nemáme veľmi na výber.

V Európe narastajú pocity antisemitizmu a antiamerikanizmu. Myslíte si, že tieto pocity môžu podporiť nenávistné nálady medzi prisťahovalcami a majoritou?
-- Keď rastie xenofóbia, rastie aj antisemitizmus. Jednoducho sa hľadá nepriateľ. Problém multikulturalizmu je s problémom antisemitizmu úzko spojený. Je to jedna a tá istá téma.

Hovorili ste, že existujú dva pohľady na budúcnosť, jedným je multikultúrny koncept a druhým je konzervatívny koncept zdôrazňovania rozdielov. Vy sa prikláňate k tomu prvému. Je podľa vás možné aplikovať multikulturalizmus aj na Slovensko? Mám na mysli najmä spolužitie s Rómami.
-- To je naša výzva. My radi hovoríme o tom, ako je to inde, ale mali by sme zvažovať, či sa dokážeme dostať do pozície Európanov aj v tejto téme. Je to výzva aj pre politikov, aj pre kultúru, aj pre občianske povedomie. Slovensko už je súčasťou multikultúrneho sveta, pretože inak by sme neboli v EÚ. Máme toleranciu k náboženstvám, tolerujeme iný názor -- to sú veci, na ktorých stojí a padá naša ústava, ale mali by sme rozprávať o tom, ako ich aplikovať aj v reálnom živote, najmä v súvislosti s Rómami.