V seriáli HN hľadáme pôvodné slovenské výrobky, ktoré sú na trhu už niekoľko desaťročí.
Písal sa začiatok 19. storočia, keď sa spišskí mäsiari začali spolčovať do cechov. Okruh, kam dodávali svoje výrobky, sa postupne tak rozrastal, že na prelome 19. a 20. storočia boli známi aj v Dolnom Uhorsku. Špičkou ich remeselného majstrovstva, na ktoré sú dodnes miestni mäsiari takí pyšní, sa stali už vtedy Spišské párky. Vlastne po šarišsky Spišské viršle. Vozievali ich až do okolia Budapešti, a to bez problémov i v lete. V zime totiž narúbali v Hornáde ľad, uschovali ho do pivníc a v lete ním obkladali mäsové výrobky na vozoch.
Šikovných mäsiarov je na Spiši veľa dodnes. Z jednej z najväčších výrobní, ktorá bola už v 19. storočí v Spišskej Novej Vsi, vznikol po druhej svetovej vojne Východoslovenský mäsový priemysel, patriaci pod centrálu v Prešove. Sortiment podniku sa oproti predvojnovým rokom rozšíril, no priorita Spišských párkov sa zachovala. Recept zostal verný tradícii, až na to, že povaha mäsa (ako suroviny) sa už postupne mení. Párky sa dodnes plnia ručne a výhradne do baraních čriev.
Po zmenách po roku 1989 sa bývalý podnik odtrhol od centrály a v roku 1991 založilo sedem zamestnancov s. r. o. MäsoSpiš, ktorá sa na trhu uchytila medziiným aj Spišskými párkami. Dnes ich vyrábajú desaťkrát toľko ako pred 10 rokmi. Majiteľov, samozrejme, hnevá, že rôzni konkurenti zaplavujú trh "kolagénovými" napodobeninami tiež s visačkou Spišské párky. Pravé sa rozoznajú nielen podľa vyššej ceny zodpovedajúcej kvalitnejšiemu obsahu, ale najmä podľa prírodných črievok. Tie musia byť po uvarení celkom krehučké. Ak sa podarí v únii zaregistrovať Spišské párky ako regionálny výrobok, nekalá konkurencia skončí.