Sahara je s rozlohou 9 miliónov štvorcových kilometrov najväčšou oblasťou s púštnymi podmienkami na Zemi. Aspoň v zóne teplej klímy. Túto podobu nadobudla po skončení tzv. holocénneho vlhkého obdobia pred 6-tisíc rokmi. Predtým nejedna z jej oblastí bola savanou s množstvom zveri, ako to dokladajú skalné maľby v alžírskom Tassili N´Ajjer. Priame datovanie vetrom uložených púštnych vrstiev sa uskutočnilo v Mauretánii -- 15- až 25-tisíc rokov a v Tunisku -- 86-tisíc rokov. Druhý údaj sa berie ako aktuálne najstarší priamy doklad púštnych podmienok na Sahare. Existujú však vcelku pevné dôkazy existencie "pieskového mora" v západnom Alžírsku pred vyše 1,8 milióna rokov a opakujúcich sa epizód sucha pred vyše 5 miliónmi rokov v západnej Afrike. Sahara je zjavne oveľa staršia, ako ukazujú tuniské merania. Na základe geologického prieskumu zo severného Čadu to teraz potvrdil Mathieu Schuster zo Západobretónskej univerzity v Plouzané (Francúzsko) s kolegami. V tamojšom Džurábskom "pieskovom mori" na ploche okolo 2-tisíc štvorcových kilometrov identifikovali a datovali medzi dnešnými dunami staré pieskovcové, pôvodne dunové ložiská, striedajúce sa so stuhnutými jazernými ílmi. Výsledok: púštne podmienky, rozširujúce sa a ustupujúce s výkyvmi klímy, na Sahare nastúpili už pred najmenej 7 miliónmi rokov. V oblasti Toros Menalla totiž leží nad týmito pieskovcami vrstva s početnými fosíliami stavovcov, vrátane najstaršieho známeho tvora na línii, ktorá vedie od spoločných predkov so šimpanzmi k človeku -- Sahelanthropa tchadensis, práve z doby pred približne 7 miliónmi rokov.
Zdroj: Science z 10. februára 2006