Zariadenie kancelárie
Som začínajúci podnikateľ v odbore, kde sa príjmy z podnikania zabezpečujú prevažne osobným stykom. Preto si chcem primerane vybaviť priestory na rokovanie so zákazníkmi, teda okrem kancelárskeho nábytku zakúpiť aj koženú sedaciu súpravu, televízor, rádio, vitríny na vystavenie výrobkov, ktorých predaj sprostredkujem, zariadenie na prípravu občerstvenia. Ako môžem uplatniť výdavky pri vykázaní základu dane z príjmov? Čo sa bude pri kontrole považovať prípadne za luxus? Účtujem v sústave jednoduchého účtovníctva.
-- Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ZDP) obsahuje základné ustanovenie na uplatňovanie daňových výdavkov, ktoré ovplyvňujú základ dane z príjmov v § 2 písm. i). Daňovým výdavkom podnikateľa je výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Výška výdavku môže byť limitovaná samotným zákonom o dani z príjmov alebo osobitným predpisom, vo vymedzených prípadoch môže byť uplatnenie výdavku zakázané. Limity a podmienky na uplatnenie výdavkov obsahujú ustanovenia § 19 ZDP, ustanovenia § 21 ZDP vymenúvajú výdavky, ktoré sa ako daňové výdavky neuznávajú. V prípade vybavenia podniku zariadením ide o inventárne predmety, ktoré môžu mať charakter hmotného investičného majetku alebo majetku, ktorý neplní kritériá na zaradenie do hmotného investičného majetku. Hmotným investičným majetkom sú okrem iného samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok (§ 22 ods. 2 písm. a) ZDP). Predmety, ktoré neplnia tieto kritériá, sa považujú v jednoduchom účtovníctve za zásoby až do doby, kedy sú vydané do použitia. Výdavky na hmotný investičný majetok sa uplatňujú vo forme odpisov, ak sa predmet vyradí pred jeho odpísaním predajom alebo likvidáciou či z dôvodu škody, môže sa pri zachovaní zákonom stanovených podmienok uplatniť jeho zostatková cena. Výdavky na obstaranie predmetov, ktoré neplnia kritériá hmotného investičného majetku, možno v zásade uplatniť ako daňové výdavky v zdaňovacom období, kedy boli obstarané (v sústave podvojného účtovníctva) alebo zaplatené (v sústave jednoduchého účtovníctva). Zákon o dani z príjmov nepozná pojem "luxusného" predmetu, dôležité je preukázať jeho súvis so zdaniteľnými príjmami.
Predchádzajúci zákon o daniach z príjmov (číslo 366/1999 Z. z.) obsahoval určité obmedzenia pri uplatňovaní výdavkov v súvislosti s predmetmi, ktoré by sa v bežnom živote mohli považovať za "luxusné". Išlo najmä o obmedzenie základne pre odpisy alebo obmedzenie nájomného v prípade osobných dopravných prostriedkov, audiovizuálnej techniky a pod. Súčasne platný zákon o dani z príjmov nijaké výslovné obmedzenia v oblasti obstarávania a odpisovania dlhodobého hmotného majetku neobsahuje. Skúsenosti ukazujú, že pri daňových kontrolách sa niekedy vyskytujú požiadavky na vysvetlenie súvisu niektorých inventárnych predmetov v obchodnom majetku podnikateľa s jeho činnosťou najmä v prípadoch, ak miesto podnikania je zhodné s miestom prevádzky (byt alebo rodinný dom podnikateľa). Napríklad podnikateľ, zaoberajúci sa sprostredkovateľskou činnosťou, ktorý si jednu miestnosť v byte zariadi koženou sedacou súpravou, domácim barom, televízorom a "vežou", ťažko bude presviedčať kontrolóra, že ju využíva výlučne na rokovanie so zákazníkmi, najmä ak jeho byt nijaký ďalší podobný priestor nemá. V takom prípade je rozumnejšie, ak podnikateľ seriózne odhadne podiel používania tejto miestnosti na podnikateľské účely a súkromné účely a uplatní ako daňový výdavok len primeranú časť odpisov, prípadne obstarávacej ceny inventárnych predmetov.
StoryEditor