Módne slovné spojenie "hip-hop" dnes artikulujú príslušníci rôznych spoločenských skupín na celom svete. Pôvodne primárne afroamerické kultúrne hnutie sa zo sfér alternatívnej kultúry dostalo nielen do centra pozornosti mládeže, ale aj módnych návrhárov či hudobných recenzentov a mnohých ďalších. Rock je mŕtvy, privítajme nového kráľa žánrov populárnej hudby!
Hip-hop ako hudba (súvisiaci termín "rap" znamená recitovanie textov piesní, no tieto pojmy sa zvyknú voľne zamieňať) aj životný štýl práve dobýja Slovensko, no jeho svetovú popularitu mu nemožno uprieť už nejaké to desaťročie.
Na začiatku bol... vtip
Aktuálne hviezdy žánru (ako paradoxne "biely" Eminem) sú známe asi každému, no len málokto pozná mená ako Kool Herc či Afrika Bambaata. Išlo pritom o zakladateľov nového hudobného štýlu, ktorí zrejme ani netušili, že stoja na začiatku hnutia, ktoré sa jedného dňa stane masovým. Kool Herc bol newyorský DJ, ktorý naraz púšťal dve LP platne a pritom mixoval už nahratú muziku z dvoch kanálov do jedného celku. Hotové veci mu teda poslúžili ako podklad pre celkom nové skladby, čím sa prejavil podobne ako kedysi Warhol so svojimi serigrafiami polievkovej konzervy a portrétov Marilyn Monroe. Mladému Afroameričanovi zavše napadlo, že by mohol počas mixovania k tancujúcim ľuďom aj prehovoriť, a tak sa chopil mikrofónu a začal rozprávať. Presnejšie, povedal pár vtipov, hlučne propagoval svoju párty a dodal aj pár samoľúbych slov. Tým položil základ, na ktorý nadviazali ďalší experimentátori a ustavične ho čímsi zlepšovali. Tanečné platne nahradili rockové, reggae či funky nahrávky a rytmické "chrlenie" fráz dostalo viac-menej ustálenú formu. Odkedy začal pôvodom Jamajčan Herc nahrávať svoje prvé pásky vo štvrti Bronx, zmenilo sa v autenticite tohto osobitého prejavu veľa. DJ-i začali používať "scratch" -- posúvanie platní v jednom alebo druhom smere ihly zaviedol okolo roku 1976 DJ Grandmaster Flash, pribudli efekty, elektronika, využívanie iných hudobných žánrov. Tanečná hudba 80. rokov ovplyvnila vznik štýlu dancefloor (z tohto obdobia je známe duo 2Unlimited). Rapovať začali aj "belosi", ktorí pridali charakteristiku vlastnej kultúry a tak napríklad Beastie Boys vytvorili štýl Rap Metal -- rapové rýmy a rytmus spojený s elektrickými gitarami. Do absolútnej podoby to doviedli dnešné kapely typu Limp Bizkit či Linkin Park, ktoré fúziou tvrdého rocku a hip-hopových tradícií spevu vytvorili až masovo obľúbený žáner (tzv. nu-metal). Linkin Park dokonca nahrali spoločný album s raperom Jay-Z, ktorý v Amerike už stihol obsadiť prvé miesta hitparád. A hip-hop sa skomercionalizoval...
"Najlepšia zábava graduje..."
Starí Hercovi prívrženci sa cítili výnimoční svojím odlišovaním sa od tuctovej kultúry rocku a disco. Nosili iné oblečenie, používali iné vyjadrovacie prostriedky, žili v gete a hlavne -- počúvali inú hudbu ako väčšina. Lenže alternatívne subkultúry časom buď zanikajú alebo sa adaptujú v kultúre dominantnej a práve to je aj osudom hip-hopu. V súčasnosti žiari jeho hviezda vysoko na nebi populárnej hudby a časy, keď MTV odmietala hrať "čiernych" interpretov, sú dávno preč. Kedysi sa museli Run DMC krvopotne snažiť, aby si v hudobnej televízii presadili aspoň jeden videoklip, dnes je po takýchto artefaktoch najväčší dopyt. Aj Michael Jackson sa teda "vybielil" zbytočne, hoci on raperom nie je. Nuž a v druhej polovici 90. rokov sa k tvrdým mužom pridala aj Lil´ Kim, Afroameričanka, smelá raperka s vyzývavým zovňajškom. Odvtedy sa rapu venujú aj ženy, z ktorých patrí medzi najznámejšie napríklad Missy Elliot. V rámci hip-hopu sa vyvinuli aj preň príznačné hudobné subžánre. Nerapuje sa len v znamení vlastného ega, do popredia sa dostali aj spoločenské problémy. Jedna vetva raperov sa teda venuje neduhom spoločnosti, na čo využíva aj patrične tvrdé výrazové prostriedky, od nadávok po temnejšie melódie a celkovú, drsnú atmosféru. Ich texty sú o drogujúcej mládeži, prostitúcii, zneužívaní politickej moci, ale Eminem napríklad ostro kritizuje aj vlastnú matku a spôsob, akým ho vychovávala. Slovenská formácia Kontrafakt zas vystupuje proti ustáleným pseudohodnotám a pretvárke v popmusic. Druhá skupina ostala v štýle "pohoďákov", ktorým ide len o dobrú zábavu, ako to spieva aj slovenský MecVrabec v skladbe Najlepšia zábava. Títo raperi pristupujú k životu otvorene a nesledujú problémy, ale venujú sa tomu, aby ľudia na ich hudbu tancovali a dobre sa bavili.
Gangsta rap
Zo začiatku 90. rokov obľúbený dancefloor (diskotéková hudba s rapom v strofách a melodickým ženským vokálom počas refrénu) sa transformoval do odlišnej podoby, prežíva už len na pozadí "hlavného" hip-hopu (napríklad kapela Black Eyed Peas). Ten dnes prezentujú kapely ako Outkast, D12, slovenský Kontrafakt, kultový Cypress Hill či slávny beloch Eminem, ale aj jeho "čierni bratia" P. Diddy, Snoop Dogg, Xzibit, alebo starší Coolio. Osud raperov býva niekedy aj tragický, ako to dokazujú zavraždené hviezdy Notorious B.I.G. a TuPac Shakur. Prezentovali takzvaný "gangsta rap", čiže rap v podaní bývalých kriminálnikov. Mnohí interpreti z tejto skupiny stále čelia súdnym procesom a sú pod dozorom polície. Ich popularite to však vôbec neškodí, práve naopak. Mladej generácii akoby sa páčilo práve to dráždenie z nebezpečenstva, ktoré číha kdesi na pozadí, no stále je dosť ďaleko na to, aby sa ich nejako bezprostredne týkalo. Súhlasia aj s nadmerným používaním vulgarizmov, pre ktoré sa musia niektoré dnešné CD predávať s upozornením na skutočnosť, že nie sú vhodné pre detského poslucháča.
B-Boys, Fly Girls...
Kultúra hip-hop nie je len o zvláštnej muzike a ešte zvláštnejšom speváckom prejave. Tie vychádzajú z jamajského reggae a dub, ako aj z tradícií černošskej tanečnej hudby či dokonca elektronickej muziky. Rytmicky recitované texty a na pozadí mixovaná hudba s výraznými bicími a ustálenými frázami či loopmi a rôznymi samplami tvoria, samozrejme, základ, no sú tu aj ďalšie bezprostredné aspekty: breakdance a graffiti. Tak, ako je dôležitý DJ (ten pri gramofónovom stole) a MC (interpret -- "Master of Ceremony"), sú dôležití aj sprievodní aktivisti z radov inak nadaných ľudí. Ako žiadne iné postmoderné umenie či umelecké alebo kultúrne hnutie hip-hop spája viac druhov umenia. Konkrétne hudbu, tanec a výtvarné umenie, čím číra zábava splýva s happeningom a performance (prezentácia). Kým totiž DJ a MC roztancujú nedočkavý dav, tanečníci breakdance to na vybraných plochách poriadne roztočia krkolomnými skokmi a figúrami. Obľúbené sú rýchle otočky na chrbte, hlave či rukách, ale aj napodobňovanie robotických pohybov či provokatívna gestikulácia, vyzývajúca potenciálneho súpera do boja o lepšieho tanečníka. Označujú sa "B-Boys", no patria sem aj dievčatá, ktorým sa hovorí "Fly Girls" a v ničom za svojimi náprotivkami nezaostávajú.
...a sprejeri
Neodmysliteľnou súčasťou hip-hopových podujatí bývajú aj "sprejeri" (writers), čiže autori sprejmi maľovaných obrázkov na stavané mestské plochy. Tí sa netešia priazni policajtov, čo okolo kultúry rovnako vytvára lákavú atmosféru niečoho ilegálneho, čoho sa môže zúčastniť každý znudený tínedžer. Lebo skutočných umelcov graffiti je málo, no neinvenčných barbarov so sprejmi vo vaku, čo ničia svojimi paškvilmi kultúrne pamiatky sa nájde na tucty. To však nie je dôvod, prečo odsudzovať nový spôsob vyjadrovania mládeže -- veď nečitateľnými nápismi len spĺňa jedno z kritérií "vysokého" umenia, ktorým je zašifrovaný odkaz, interpretovateľný mnohými spôsobmi. Takisto breakdance si vyžaduje obrovské fyzické nasadenie, aké zvláda len vytrvalý človek s odhodlaním a schopnosťou odriekania.
Boje postmoderných rytierov
Aj raperi tiahnu do bojov a krížových výprav, presne na spôsob stredovekých rytierov. Po nociach sa vydávajú naprieč mestom na podujatia zvané battles (súboje), kde počas niekoľkých minút striedavo rapujú s určeným kontrahentom na hudbu stáleho dídžeja. Ide o novodobé rytierske turnaje, kde sa bitky vedú v rovine textu a víťaz získava rešpekt publika, čomu zodpovedá stúpanie slávy jeho umeleckej prezývky a možno si ho všimne aj nejaký producent. Akcia prebieha podľa pravidiel "pavúka" športových turnajov, takže vždy jeden postupujúci sa stretáva s druhým a napokon zvíťazí ten najlepší. Teda aspoň podľa mienky publika, ktorého hluk po výzve uvádzačom je barometrom úspechu súťažiacich. Ide o adrenalínové súboje často na ostrie noža, ktoré však len zriedka končia inak, ako slovnými potýčkami a symbolickou gestikuláciou. Predsa len, komunita drží spolu. Alebo to aspoň tak bývalo, kým si rap nezačali privlastňovať aj mládežníci neznalí jeho koreňov a podstaty a zmenili ho na sebe vyhovujúcu pózu. K tomu pridali skejtbord podľa odkukaného vzoru z televízneho videoklipu, pravda, len do ruky, aby sa nepovedalo, a boli z nich "hotoví raperi". Rapovú kultúru však už diskredituje aj jej vlastné oblečenie. Rytierske brnenia boli výsadou najvyšších kráľovských bojovníkov, praví raperi zasa nosia široké oblečenie, bejzbalové šiltovky a značkovú športovú obuv. Tým, že "mikiny" a nohavice nadmernej veľkosti dnes dostanete v každom druhom obchode "stredného prúdu", sa hip-hop tiež premiestňuje zo zákopov undergroundu na výslnie masovej kultúry. Americké zoskupenie Outkast na to reaguje svojsky -- propaguje prehnané ozdoby a farebnosť, na pohľad nezosúladené šatstvo rôznych štýlov.
Pre potreby tínedžerov
Hip-hop sa stal významnou súčasťou populárnej kultúry vo všetkých svojich odvetviach. Rapová hudba, breakdance, graffiti, ale aj športovanie na skejtbordoch -- to všetko poznačilo dnešnú podobu kultúry mládeže, ktorá si tieto signifikanty hip-hopu osvojila. Vznikol tak nadnárodný, svetový trend, ktorý diktuje svoje pravidlá vo všetkých kútoch civilizovaného sveta. Zrejme však len výstižne reaguje na súčasné potreby tínedžerov, ktorí sa s kultúrou hip-hopu dokážu plne identifikovať.
10 mýtov a legiend o hip-hope
Kultúra hip-hop platí za malú informovanosť spoločnosti neopodstatnenými klebetami, ktoré stále vznikajú na jej účet. Mnohí významní ľudia totiž radi prezentujú svoje osobné názory ako overené fakty. K téme však vznikol aj obmedzený počet publikácií fundovaných autorov, kam patrí napríklad prehľadná kronika Vibe History of Hip-Hop od Alana Lighta, encyklopedická Rap Attack 3 Davida Toopa, či autenticitou poznačená Hip-Hop America autora Nelsona Georgea. Jednotlivé diela sledujú existenciu tejto kultúry od jej vzniku dodnes a sprostredkujú objektívny pohľad na niekedy problematické momenty vývoja. Bádatelia v oblasti popkultúry sa venovali aj demytologizovaniu prijatých stereotypov v myslení ľudí voči hip-hopovej kultúre. Tu sú niektoré z nich:
1. Hip-hop a rapová hudba sú dva rozdielne pojmy
2. Hip-hop znamená to isté čo Black Music
3. Hip-hop podnecuje k agresii
4. Biely raper nie je raper
5. Rap nemá svoje korene v Bronxe
6. Homosexuálny raperi nejestvujú
7. Nadnárodné korporácie ohrozujú hip-hop
8. Najlepší hip-hop vznikol v 80. rokoch
9. Členovia scény nemajú zmysel pre humor
10. Hip Hop je mŕtvy
Refrén skladby E.R.A skupiny KONTRAFAKT:
Počúvaj tu sa nikto na nič nehrá
Medzi nami neni žiadny žebrák
My nejsme sami, sme na vás nachystaní
Hip-hop silnejší ako predtým je pripravený rozdávať rany
Počúvaj, naša lyrika neni herná
Je ostrá ale zato pravde verná
My nejsme sami, neni sme dosraní
Hip-hop silnejší ako predtým to tu rozjebáva z každej strany