Nulová daň neznamená žiadna daň

Sadzby dane v prípade spotrebnej dane z vína sú v súlade s ustanoveniami smernice Rady č. 92/84/EHS o zbližovaní sadzieb spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov (Úradný vestník ES L 316 z 31. 10. 1992 s. 29). Pri uplatňovaní nulovej sadzby dane často panuje nesprávny názor (objavil sa aj v tomto denníku dňa 29. novembra 2004 v príspevku Pokles predaja piva nezavinila iba vysoká daň), podľa ktorého sa na tiché vína nevzťahuje spotrebná daň alebo že sú oslobodené od dane. Tiché vína sú predmetom dane, ktorý v súlade s čl. 3 smernice Rady č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam z 25. februára 1992 (Úradný vestník ES L 076 z 23. 3. 1992 s. 1) podlieha daňovej harmonizácii a ktorý sa v súlade s ustanovením čl. 5 smernice č. 92/84/EHS zdaňuje nulovou sadzbou dane, aj keď sa to možno zdá absurdné. Nulová sadzba dane podľa smernice je minimálnou sadzbou dane, ktorú využívajú predovšetkým členské štáty vyrábajúce víno vrátane Slovenskej republiky, kým v iných členských štátoch, ktoré nie sú producentmi vína, sa uplatňuje pozitívna sadzba dane. A keďže i tiché víno je predmetom dane podliehajúcim daňovej harmonizácii v rámci spoločenstva, musia členské štáty uplatňujúce nulovú sadzbu dane na tiché vína dodržiavať minimálne tie ustanovenia smernice č. 92/12/EHS, ktoré upravujú kontrolu pohybu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v rámci spoločenstva.
Obchodný a neobchodný pohyb
Pri pohybe tovarov iba medzi jednotlivými členskými štátmi ide vždy o intrakomunitárne dodanie alebo nadobudnutie tovaru, pri ktorom sa uplatnia len daňové predpisy a iba v prípade, ak pôjde o dodanie tovaru z ktoréhokoľvek členského štátu do ktoréhokoľvek tretieho štátu a opačne. Vtedy ide o vývoz alebo dovoz, pri ktorom sa uplatnia colné predpisy spoločenstva a aj daňové predpisy. Víno zaslané fyzickou osobou z územia tretích štátov fyzickej osobe so sídlom na daňovom území v malých zásielkach neobchodného charakteru alebo v osobnej batožine cestujúceho ako tovar neobchodného charakteru je možné na daňové územie doviezť bez zaplatenia cla, spotrebnej dane a DPH najviac v množstve ustanovenom osobitným predpisom [§ 7 ods. 2 písm. f) zákona]. Ostatné dovozy vína z tretích štátov podliehajú clu, spotrebnej dani a DPH.
Pokiaľ ide o intrakomunitárne pohyby tovarov podliehajúcich spotrebným daniam určených výlučne na súkromné účely, na základe pravidiel vnútorného trhu platí princíp krajiny pôvodu (čl. 8 smernice 92/12/EHS). To znamená, že ak občan nakúpi víno v ktoromkoľvek členskom štáte, v tom členskom štáte, v ktorom má bydlisko a kam víno prepraví, toto víno spotrebnej dani už nepodlieha! Podrobnosti upravuje § 29 zákona. Podmienkou však je to, že víno si musí táto osoba dopraviť sama a smie ho používať iba na svoju vlastnú spotrebu. Množstvo vína nadobudnutého v inom členskom štáte, ktoré možno prepraviť na súkromné účely na Slovensko, nie je ničím limitované. To platí aj pre ostatné tovary podliehajúce spotrebným daniam. Výnimku tvoria iba minerálne oleje, ktoré sú z princípu krajiny pôvodu vyňaté (čl. 9 ods. 3 smernice 92/12/EHS). Žiaľ, práve k súkromnému nadobúdaniu tovarov podliehajúcich spotrebným daniam boli v rôznych poradenských rubrikách či na informačných webových stránkach publikované veľmi nepresné a zavádzajúce informácie.
Princíp krajiny určenia
Väčšina nejasností sa týka nákupu vína, jeho dopravenia na daňové územie a následný predaj na daňovom území. V takomto prípade ide vždy o nadobudnutie vína na podnikateľské účely, pri ktorom platí princíp krajiny určenia. Na základe tohto princípu víno prepravené na Slovensko z iných členských štátov podlieha spotrebnej dani z vína na území SR. Víno nakupované v iných členských štátoch môže byť v dvoch daňových režimoch, a to buď v pozastavení dane alebo v daňovom voľnom obehu. Z toho vyplýva, že predávajúci v inom členskom štáte je buď schváleným prevádzkovateľom daňového skladu a svoje víno môže dodávať v pozastavení dane, čiže nezdanené, v ostatných prípadoch už bude predávajúci bežným predajcom, čo znamená, že má v držbe víno v daňovom voľnom obehu, alebo inak povedané, víno je už zdanené, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto krajine sa na tiché víno môže uplatňovať nulová sadzba dane. Z členských štátov popri Slovenskej republike uplatňujú nulovú sadzbu na tiché vína Cyprus, ČR, Grécko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko, pričom Cyprus, Grécko, Luxembursko, Malta, Portugalsko, Slovinsko a Španielsko uplatňujú nulovú sadzbu dane aj na šumivé vína. Je však pozoruhodné, že Francúzsko ako jeden z najväčších producentov vína vôbec, ale i Maďarsko, uplatňujú na tiché vína pozitívnu, hoci len symbolickú spotrebnú daň.
Registrácia
Víno v pozastavení dane (v daňovom sklade) môže v inom členskom štáte nakúpiť len taká právnická alebo fyzická osoba, ktorá je v Slovenskej republike zaregistrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu alebo ako oprávnený príjemca. Pri nákupe sa vždy musí preukázať registračným číslom pre spotrebnú daň, osvedčenie o registrácii platiteľa DPH nestačí. V opačnom prípade predávajúci dodávku vína v pozastavení dane odmietne, a to aj vtedy, ak by išlo iba o tiché víno. Podrobnosti týkajúce sa registrácie upravujú ustanovenia 14 až 18 a § 21 zákona. Drvivá väčšina zahraničných výrobcov vína alebo veľkoobchodníkov s vínom z členských štátov EÚ je vo svojich krajinách registrovaná ako prevádzkovateľ daňového skladu, preto sa v rámci spoločenstva snaží obchodovať iba s partnermi, ktorí majú rovnaké postavenie. To umožňuje pomerne jednoduchý pohyb vína medzi jednotlivými členskými štátmi v pozastavení dane. Takto nakúpené víno (v pozastavení dane) je možné prepravovať len so sprievodným dokumentom! Povinnosť jeho použitia a spôsob jeho použitia vyplýva zo smernice 92/12/EHS, ako aj z nariadenia komisie (EHS) č. 2719/92 o sprievodnom administratívnom dokumente pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebným daniam v pozastavení dane (Úradný vestník Európskej únie č. L 276 z 19. 9. 1992 s. 1) v znení nariadenia komisie (EHS) č. 2225/93 (Úradný vestník Európskej únie č. L 198 s. 5 zo 7. 8. 1993). Vzor sprievodného administratívneho dokumentu je v citovanom nariadení EÚ, vzor jeho slovenskej mutácie je v prílohe č. 4 zákona. Povinnosť vyhotoviť sprievodný dokument má vždy dodávateľ tovaru. Podrobnosti o jeho použití, postupe pri preprave a o jeho potvrdzovaní upravujú ustanovenia § 20 a § 23 zákona.
Dvojité zdanenie?
Ďalšou možnosťou je nákup vína u obchodníkov, ktorí nie sú registrovaní ako prevádzkovatelia daňového skladu, preto ani kupujúci nemusí byť takto zaregistrovaný. Treba si však uvedomiť, že takíto obchodníci majú v držbe víno, ktoré už bolo uvedené do daňového voľného obehu, a je teda zdanené. Pokiaľ ide o tiché víno, nie je to problém v členských štátoch uplatňujúcich nulovú sadzbu dane na takéto víno. Ale šumivé vína a medziprodukty sú, opäť až na výnimky, zdanené pozitívnou sadzbou dane. Ak však pôjde o nákup vína na podnikateľské účely, aj v takomto prípade platí princíp krajiny určenia, a to aj napriek skutočnosti, že víno je už zdanené v krajine pôvodu, resp. v krajine, v ktorej dôjde k jeho nákupu. V takomto prípade bude víno podliehať spotrebnej dani aj na Slovensku, pričom na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že pôjde o dvojité zdanenie predmetu dane. Preto smernica č. 92/12/EHS pamätá v čl. 22 ods. 1 na možnosť vrátenia dane dodávateľovi v prípade tovarov podliehajúcich spotrebným daniam uvedených do daňového voľného obehu v jednom členskom štáte, ak takéto tovary nie sú určené na spotrebu v takomto členskom štáte. Toto ustanovenie smernice majú členské štáty vrátane Slovenskej republiky premietnuté v národnej legislatíve spotrebných daní (§ 12 ods. 2 písm. a) zákona). Vrátená daň môže byť vzápätí refundovaná dodávateľom svojmu odberateľovi. Refundáciu si je preto potrebné dohodnúť v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov a podľa možnosti vopred, teda ešte pred samotným nákupom vína. Je len samozrejmé, že v prípade tichého vína nebude refundácia potrebná, ak bude víno nakúpené v daňovom voľnom obehu v tých členských štátoch, ktoré na takéto vína uplatňujú nulovú sadzbu dane.
Sprievodný dokument
Vzhľadom na to, že podnikateľské subjekty obchodujúce v režime daňového voľného obehu nemusia byť z hľadiska spotrebnej dane registrované ako daňové subjekty, intrakomunitárne pohyby tovarov podliehajúcich spotrebným daniam sú pre zamedzenie daňových únikov spojené s administratívou. V porovnaní s obchodovaním v režime pozastavenia dane je náročnejšia. Pravidlá upravuje čl. 7 smernice 92/12/EHS, podrobnosti národná legislatíva, v prípade SR je to ustanovenie § 27. Najdôležitejšie je zapamätať si, že tak dodávateľ, ako aj kupujúci, je povinný uskutočnenie takéhoto nákupu oznámiť svojmu miestne príslušnému správcovi dane.
Preprava vína v režime daňového voľného obehu, ak je toto víno určené na podnikateľské účely, sa musí bezpodmienečne uskutočniť s použitím zjednodušeného sprievodného dokumentu. Povinnosť jeho použitia a spôsob jeho použitia vyplýva zo smernice 92/12/EHS, ako aj z nariadenia Komisie (EHS) č. 3649/92 o zjednodušenom sprievodnom dokumente na prepravu tovaru vnútri spoločenstva podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý bol uvoľnený do daňového voľného obehu v odosielajúcom členskom štáte (Úradný vestník ES L 369 z 18. 12. 1992 s. 17). Vzor a spôsob použitia zjednodušeného sprievodného dokumentu je uvedený v citovanom nariadení EÚ, vzor jeho slovenskej mutácie je v prílohe č. 5 zákona, podrobnosti upravuje § 28. Ak sa teda víno uvedené do daňového voľného obehu v inom členskom štáte bude prepravovať na daňové územie na podnikateľské účely, musí sa prepravovať spolu s druhým a tretím dielom zjednodušeného sprievodného dokumentu vyhotoveného dodávateľom. Odberateľ si ponechá druhý diel, tretí diel odošle dodávateľovi podľa jeho požiadavky spolu s potvrdením o vysporiadaní dane na daňovom území, ak toto prichádza do úvahy, napr. ak sú súčasťou dodávky okrem tichého vína aj vína šumivé alebo medziprodukty.
Okrem príslušných ustanovení zákona o spotrebnej dani z vína je potrebné tiež rešpektovať zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 332/1996 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene zákona č. 61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky uvádzania vína do obehu.