Zábery pobrežia Bengálskeho zálivu spustošeného prílivovou vlnou po zemetrasení pri Sumatre 26. decembra 2004 máme ešte v pamäti. Historické záznamy ponúkajú iba málo precedensov -- čo sa týka obetí i škôd. Blízko epicentra by nepomohlo nič. No ďalej áno. Oblasti s pobrežnou vegetáciou, mangrovmi a inými prirodzenými či umelými lesmi, utrpeli oveľa menej. Už 30 stromov na 100 m2 v 100 m širokom páse pozdĺž pobrežia zoslabí úder cunami o vyše 90 percent. Dokladá to i štúdia Finna Danielsena z NORDECO, medzinárodnej konzultačnej a projektovo-manažérskej agentúry špecializovanej na trvalo udržateľný rozvoj v Kodani, s 11 kolegami z Dánska, Indie, Malajzie, Veľkej Británie, USA, Japonska a Indonézie. Skúmali 21 kilometrov pobrežia okresu Cuddalore v štáte Tamil Nadu na juhovýchode Indie. Terén tam umožnil porovnávaciu analýzu. Dediny pred vegetáciou, mangrovmi a inými lesmi, boli zničené, za ňou alebo v nej sa zachránili. Mangrovy majú všeobecne obrovský ekologický, ale i ekonomický, rybársky a lesnícky význam. Pred cunami chránili aj hospodárske lesy prasličníkov, cenených pre tvrdé drevo. Likvidácia 26 percent mangrovov v piatich cunami najpostihnutejších krajinách v období rokov 1980 -- 2000 bola veľmi krátkozraká. Mangrovy sú však vhodné iba pre bahnité plošiny a lagúny, čiže asi štvrtinu pobrežia Bengálskeho zálivu. Inde by stále sídla ochránila iná lesná vegetácia. Zalesnenie by stálo 150 až 2 000 dolárov na hektár. Pre pláže a rekreačné strediská treba zriadiť varovnú službu a zábrany.
Zdroj: Science z 28. októbra 2005.