Keď sa postaví nová cesta, škola alebo námestie, výsledok investície je viditeľný okamžite. Pri vodárenskej infraštruktúre je to presne naopak. Väčšina zariadení pracuje mimo dohľadu verejnosti a ich význam si ľudia často uvedomia až pri poruche, výpadku vody alebo havárii kanalizácie. Práve potrubia pod ulicami, vodojemy, čerpacie stanice a čistiarne však vytvárajú základ služby, bez ktorej nemôžu fungovať domácnosti, nemocnice, školy ani podniky.

Účet za sieť budovanú celé desaťročia

Vodovodná sieť v správe ZsVS mala v roku 2025 dĺžku približne 7 420 kilometrov a kanalizačná sieť 2 692 kilometrov. Veľká časť vznikala pred desiatkami rokov. Staršie liatinové, oceľové či betónové potrubia postupne strácajú spoľahlivosť, čo zvyšuje riziko porúch, únikov vody a výpadkov. Pri kanalizáciách sa k tomu pridáva riziko prenikania odpadových vôd do pôdy a podzemných zdrojov.

Postupnú obnovu potrebuje približne 3 892 kilometrov vodovodov spolu s vodojemami, zdrojmi a ďalšími objektmi. Odhadovaná potreba predstavuje približne dve miliardy eur. Na kanalizačnej sieti ide o 1 578 kilometrov potrubí, 44 čistiarní odpadových vôd a súvisiace objekty za ďalších približne 1,1 miliardy eur. Celkový odhad obnovy existujúcej infraštruktúry tak dosahuje 3,1 miliardy eur.

„Investície znamenajú spoľahlivejšiu dodávku pitnej vody, menej porúch a strát, bezpečnejšie odvádzanie odpadových vôd a lepšiu ochranu vodných zdrojov. Rozsah potrebnej obnovy je veľký, preto musíme postupovať systematicky a spájať vlastné zdroje s externým financovaním,“ doplnik Marek Illéš, generálny riaditeľ ZsVS.

Kľúčové čísla

• 10 120 kilometrov vodárenskej infraštruktúry v správe ZsVS.
• 3,1 miliardy eur je odhadovaná potreba obnovy existujúcej siete a objektov.
• V roku 2025 spoločnosť začala realizovať 72 nových stavieb.
• Bez verejného vodovodu zostáva 47 obcí s približne 26-tisíc obyvateľmi.
• Verejnú kanalizáciu je potrebné dobudovať v 332 obciach.

O poradí nerozhoduje viditeľnosť projektu

Obnoviť všetko naraz nie je technicky ani finančne možné. Projekty preto musia mať jasné poradie. Rozhoduje najmä technický stav, poruchovosť, straty vody, riziko havárie, počet zásobovaných obyvateľov a význam konkrétnej stavby pre ochranu zdravia a životného prostredia. Súčasťou prípravy sú aj projekty, povolenia, koordinácia so samosprávami a správcami iných sietí či nevyhnutné dopravné obmedzenia.

V roku 2025 ZsVS začala realizovať 72 nových stavieb. V Nitre išlo napríklad o obnovu vodovodov na Tehelnej a Štefánikovej ulici, armatúrnu šachtu na Štúrovej ulici, dobudovanie sietí na Kláštorskej ulici či prepojenia na Zobore a Dubíkovej ulici. Zásahy na Štefánikovej triede a Štúrovej ulici zároveň ukázali, že investičný plán musí vedieť reagovať aj na havarijné situácie.

Konkrétny efekt sa dá vyčísliť aj na menšom projekte. Pripravovaná obnova približne 831 metrov vodovodu v Leviciach na Hontianskej, Mládežníckej a ulici J. Černáka má zvýšiť spoľahlivosť zásobovania pre približne 224 obyvateľov. Technické straty pitnej vody by mala znížiť odhadom o 2 081 kubických metrov ročne.

Desiatky obcí stále čakajú na verejný vodovod

Obnova starých potrubí je iba jednou časťou investičnej potreby. V pôsobnosti ZsVS zostáva 47 obcí bez pripojenia na verejný vodovod, spolu približne 26-tisíc obyvateľov. Ich pripojenie by si vyžiadalo približne 253 kilometrov potrubí a investíciu okolo 90 miliónov eur.

Jedným z príkladov je súbor stavieb Čankov - Demandice, Bory - Domadice a Hontianske Trsťany. Investícia za približne 8,55 milióna eur má postupne priviesť pitnú vodu zo zdroja Gabčíkovo do obcí, ktoré sú odkázané najmä na vlastné studne. Prívod medzi Čankovom, Santovkou a Demandicami spolu s rozšírením vodojemu Santovka už zabezpečil vodu približne pre tisíc obyvateľov Demandíc. Po dokončení ďalších etáp má projekt slúžiť približne 2 150 obyvateľom širšieho územia.

Verejný vodovod neznamená iba väčšie pohodlie. Prináša pravidelne kontrolovanú pitnú vodu, vyššiu bezpečnosť zásobovania a menšiu závislosť od individuálnych studní, ktorých kvalita aj výdatnosť môžu kolísať.

Kanalizácia je investíciou do ochrany vody

Ešte väčší investičný deficit sa týka odvádzania a čistenia odpadových vôd. Verejnú kanalizáciu je potrebné dobudovať v 332 obciach v pôsobnosti ZsVS. Potrebných by bolo približne 2 224 kilometrov potrubí, 966 čerpacích staníc a takmer 79-tisíc prípojok za odhadovaných 1,3 miliardy eur.

Kanalizácia pritom nie je iba otázkou komfortu. Netesné žumpy a nevyhovujúce lokálne riešenia môžu ohrozovať pôdu, povrchové aj podzemné vody. Mimoriadne citlivé je to na Žitnom ostrove, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie zásobárne pitnej vody v strednej Európe.

V roku 2025 bol ukončený projekt v regióne Gabčíkovo, ktorý zahŕňal intenzifikáciu čistiarne s kapacitou 8 500 ekvivalentných obyvateľov a kanalizáciu v obciach Baka, Horný Bar, Jurová a Trstená na Ostrove. Ďalšie schválené projekty smerujú do Hviezdoslavova a Hornej Potône. Investície za takmer 23 miliónov eur majú priniesť takmer 27 kilometrov kanalizácie pre 4 300 obyvateľov a viac ako 15 kilometrov vodovodnej siete pre 2 700 obyvateľov.

Senzory a laboratóriá menia spôsob rozhodovania

Moderné vodárenstvo už nestojí iba na nových potrubiach, čerpadlách a armatúrach. ZsVS spolupracuje s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre na vývoji inteligentného distribučného systému vody. Pilotný projekt prepája údaje o tlaku, prietoku, spotrebe energie, poruchách a podmienkach prostredia. Cieľom je zachytiť neštandardné správanie siete a možné úniky skôr, než prerastú do havárie.

Dáta zo siete však odpovedajú najmä na otázku, čo sa deje v potrubí. Kvalitu vody overuje laboratórna diagnostika. Akreditované laboratórium ZsVS priebežne kontroluje pitnú a odpadovú vodu aj kaly a sleduje mikrobiologické a rádiologické ukazovatele, kovy, pesticídy či látky PFAS. Presné výsledky potvrdzujú zdravotnú bezpečnosť vody, overujú účinnosť čistenia a umožňujú rýchlo reagovať na neštandardné zmeny.

Investície do senzorov, laboratórnych technológií, akreditovaných metód a odbornosti pracovníkov sú preto investíciami do prevencie. Pomáhajú presnejšie určiť, kde je zásah najpotrebnejší, znižovať straty a predchádzať situáciám, pri ktorých by boli následky aj náklady podstatne vyššie.

Investičný plán musí presiahnuť jedno volebné obdobie

Rozsah potrebnej obnovy ukazuje, že vodárenská infraštruktúra potrebuje stabilné a dlhodobé financovanie. Vlastné zdroje spoločnosti musia dopĺňať externé zdroje a projekty treba pripravovať systematicky podľa rizika a prínosu. Bez kontinuity by sa investície obmedzili na odstraňovanie najakútnejších havárií namiesto predchádzania problémom.

Obnova siete, nové vodovody a kanalizácie, modernizácia čistiarní, inteligentné riadenie aj laboratórna diagnostika smerujú k rovnakému cieľu: aby bola pitná voda bezpečne dostupná aj v budúcnosti a aby sa použitá voda vracala do prírody riadne vyčistená. Kilometre potrubí síce zostanú pod zemou, no ich spoľahlivosť bude každý deň cítiť celý región.

 

Marek Illéš: Najväčšou chybou by bolo považovať vodu za neobmedzený zdroj

Rozhovor s Ing. Marekom Illéšom, PhD., generálnym riaditeľom Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s.

Prečo si verejnosť význam vodárenských investícií často uvedomí až pri poruche?

Pretože väčšina našej infraštruktúry je ukrytá pod zemou alebo pracuje mimo bežného dohľadu. Novú cestu či budovu vidíte, no kvalitne obnovený vodovod sa prejaví najmä tým, že sa nič mimoriadne nedeje - voda tečie, tlak je stabilný a porúch je menej. To môže vytvárať dojem, že systém funguje automaticky. V skutočnosti je za tým diagnostika, údržba, projektovanie, investície aj nepretržitá práca ľudí. Najlepšia investícia je často tá, vďaka ktorej porucha vôbec nenastane.

ZsVS odhaduje potrebu obnovy existujúcej infraštruktúry na 3,1 miliardy eur. Je taký rozsah reálne zvládnuteľný?

Toto číslo nepredstavuje rozpočet na jeden rok ani zoznam projektov, ktoré možno uskutočniť naraz. Je to odhad dlhodobej potreby obnovy vodovodov, kanalizácií, vodojemov, zdrojov, čistiarní a ďalších objektov. Zvládnuteľné to je iba pri systematickom postupe, jasných prioritách a stabilnom financovaní. Musíme kombinovať vlastné zdroje s externým financovaním a pripravovať projekty vopred, aby sme vedeli reagovať na dostupné možnosti. Ak by sme obnovu odkladali, náklady aj riziká porúch by ďalej rástli.

Podľa čoho rozhodujete, ktorý úsek alebo objekt sa obnoví ako prvý?

Rozhoduje technický stav, poruchovosť, straty vody, riziko havárie, počet zásobovaných obyvateľov aj význam stavby pre ochranu zdravia a životného prostredia. Dôležitá je tiež možnosť koordinovať práce so samosprávou a ďalšími správcami sietí, aby sa jedna ulica nerozkopávala opakovane. Pri kanalizáciách posudzujeme aj riziko úniku odpadových vôd, pri zdrojoch a vodojemoch ich význam pre širší systém. Nevyberáme teda najviditeľnejší projekt, ale ten, ktorý v danom čase znižuje najväčšie riziko alebo prináša najvyšší úžitok.

Kde dnes vidíte najväčší deficit v dostupnosti vodovodov a kanalizácií?

V našej pôsobnosti zostáva 47 obcí bez verejného vodovodu, čo sa týka približne 26-tisíc obyvateľov. Verejnú kanalizáciu je potrebné dobudovať v 332 obciach. Ide o veľký rozsah, ktorý sa nedá vyriešiť jedným projektom. Postupujeme po etapách a tam, kde je to možné, prepájame obce s väčšími systémami. Význam týchto investícií je zdravotný aj environmentálny. Verejný vodovod prináša pravidelne kontrolovanú vodu a kanalizácia s kvalitným čistením chráni pôdu, povrchové vody aj podzemné zdroje.

Dokážu senzory, dáta a laboratórna diagnostika nahradiť časť drahej obnovy?

Nenahradia potrubie, ktoré je na konci životnosti, ale pomáhajú nám investovať presnejšie a zasiahnuť skôr. Údaje o tlaku, prietoku, poruchách či spotrebe energie môžu upozorniť na únik alebo neštandardné správanie siete ešte pred haváriou. Laboratórna diagnostika zasa priebežne potvrdzuje kvalitu pitnej vody a účinnosť čistenia odpadových vôd. Moderné vodárenstvo preto potrebuje stavebné investície aj investície do informácií. Keď máme kvalitné dáta, vieme lepšie určovať priority, znižovať straty a chrániť zákazníkov aj životné prostredie.