V najnovšom prieskume preferencií agentúry NMS vzrástli preferencie strany Právo na pravdu z 2,3 % na 3,6 %. Spokojný?
Od spokojnosti máme ešte ďaleko, keďže nie sme na dvojciferných číslach (úsmev). Pri prieskumoch verejnej mienky je dôležitý trend, a ten je pozitívny. Za to sa chcem úprimne poďakovať všetkým, ktorí nám veria. Tvrdo pracujeme na viacerých úrovniach. Sme mimoparlamentná strana, ktorá si prirodzene ťažie, aj mediálne, získava pozornosť. Predovšetkým sa však snažíme mnohými formami komunikovať s občanmi – od vonkajšej reklamy cez online priestor až po osobné stretnutia v regiónoch. Predstavujem im svoj životný príbeh, ale aj plán, ktorý má strana Právo na pravdu pre Slovensko. Lebo oproti všetkým zvyšným stranám na slovenskej politickej scéne máme dve výhody.
Môžete byť konkrétny?
Po prvé, vieme, čo treba spraviť, aby sme opravili Slovensko. Máme konkrétny plán, ako ušetriť tri až štyri miliardy eur, ale nie na občanoch, na štáte. Tieto peniaze následne vrátime občanom. A po druhé, nie sme politici z povolania, ktorí sa celý život nejako politicky pretŕčali. V našej strane sú ľudia s konkrétnymi skúsenosťami a úspechmi, ktorí nie sú odkázaní na politiku. Takže nie sme na nikom závislí, ekonomicky ani politicky, a preto sa môžeme sústrediť len a len na občana.
Sám ste úspešný človek, finančne sa vám darí. Dá sa podľa vás na Slovensku aj dnes vybudovať majetok poctivou prácou?
Som presvedčený, že áno. Nie je to však jednoduché a určite sa to nedá z večera do rána. Áno, vždy sa nájdu šťastlivci, ktorí majetok zdedia, vyhrajú v lotérii alebo sa k nemu dostanú nejakým iným spôsobom, no väčšina úspešných podnikateľov si ho vybudovala poctivou prácou. Z vlastnej skúsenosti viem, že podnikanie je náročný proces. Zanietený podnikateľ so svojou prácou v noci zaspáva a ráno vstáva. Neustále rieši firmu, zamestnancov aj budúcnosť. Nie je to práca, ktorú po ôsmich hodinách odložíte niekam bokom. Preto ma mrzí, že práve takýchto ľudí a ich príbehy médiá ukazujú len málokedy.
Slovensko má mnoho problémov, medzi najväčšie patrí kolabujúce zdravotníctvo. Vy však hovoríte, že napríklad základná zdravotná starostlivosť je u nás na veľmi dobrej úrovni...
Možno to niekoho prekvapí, ale radšej by som sa liečil v slovenskej nemocnici než vo francúzskej, nemeckej alebo britskej. To, čo ľudia často vidia vo filmoch či seriáloch, nie je realita bežného pacienta. Ak v zahraničí nemáte kvalitné zdravotné poistenie, tak na úroveň starostlivosti, akú dostane na Slovensku väčšina ľudí, môžete často zabudnúť. Zároveň to nič nemení na bolestivejšej pravde, že slovenské zdravotníctvo je deravé ako rešeto a každoročne sa v ňom strácajú obrovské finančné prostriedky. Nad vodou ho držia aj statoční a obetaví lekári, sestričky a ďalší zdravotnícky personál, ktorí potvrdzujú, že Slovensko má potenciál práve vďaka ľudskému kapitálu. Patrí im naša veľká vďaka a poklona.
Vo všeobecnosti platí, že pri mnohých príležitostiach šomreme, ako sa u nás ťažko žije. Vy ste precestovali doslova celý svet, tak môžete objektívne porovnávať. Sme na tom v porovnaní so zahraničím naozaj tak zle?
Z jedného uhla pohľadu na tom Slovensko nie je až tak zle, ako si často myslíme. Znepokojivý je však trend. Nemali by sme sa porovnávať s horšími, ale s lepšími. Pravdou je, že naša krajina v porovnaní s vyspelými krajinami zaostáva čoraz viac v podstate vo všetkých oblastiach života. Ak tento upadajúci vývoj nezvrátime, dopadneme veľmi zle. Chyba určite nie je v ľuďoch – ak, tak jedine v tom, koho si zvolili a že sa z toho nepoučili – lebo Slovensko má naozaj šikovných a pracovitých občanov. Potrebujeme však vo vláde skúsených ekonomických lídrov, ktorí sú kompetentní riadiť štát, nie politikov, ktorí zlyhali, zlyhávajú a opakovane zlyhajú.
Čo teda musíme urobiť, aby sme sa opäť priblížili k najvyspelejším krajinám Európy?
Máme množstvo výhod, ktoré považujeme za samozrejmosť. Veľká časť sveta nemá ani prístup k čistej pitnej vode, my ju máme a mali by sme si to viac vážiť. Máme krásnu prírodu, relatívne čisté životné prostredie a stále aj bezpečnú krajinu. Už som opakovane spomínal ľudský kapitál, čiže šikovných, vzdelaných a pracovitých ľudí. Nanešťastie, naším problémom je, že si ich často nevieme udržať. Odchádzajú do zahraničia, lebo na Slovensku nevidia dostatok príležitostí a ani perspektívu kvalitného života v budúcnosti. Z môjho pohľadu je najväčšou výzvou byť v prvej lige medzi krajinami, ktoré udávajú tempo vo vede, výskume a inováciách. Tam je budúcnosť, tam je perspektíva.
Mesiace cestujete po regiónoch naprieč Slovenskom, rozprávate sa s tisíckami ľudí. Vaša skúsenosť – poznáte dobre našu krajinu, alebo vás niečo z toho, čo vám ľudia hovoria, prekvapilo?
Dovolím si povedať, že Slovensko poznám veľmi dobre a neobjavujem zásadné veci, o ktorých by som nevedel. Čo ma azda najviac prekvapilo, je veľká občianska a politická apatia, frustrácia, až akoby rezignácia. Ľudia mi hovoria: ‚Za tie roky sa na Slovensku vystriedali „modrí“, „zelení“ aj „červení“, všetci nám toho toľko sľubovali, ale veľa vecí sa k lepšiemu neposunulo, skôr naopak.‘ A následne logicky ľudia prichádzajú s otázkou – prečo by to po najbližších voľbách malo byť inak? Vinou opakovaných zlyhaní politikov sme stratili vieru, že môže byť lepšie.
A môže?
Snažím sa ľudí presvedčiť, že práve teraz nastal čas, aby vymenili politikov za odborníkov z praxe, za skúsených manažérov, ekonomických lídrov, ktorí už dokázali výsledky v súkromnej sfére. Nie sú závislí od politiky ani rôznych oligarchov, či finančných skupín, a tak môžu dať na prvé miesto záujmy občana, záujmy Slovenska, a nie tie svoje.
Na vašich výrazných billboardoch komunikujete, že opravíte Slovensko. Predstavme si, že by ste sa zajtra stali premiérom. Ktorými konkrétnymi rozhodnutiami by ste začali?
Išlo by o zásadné systémové rozhodnutia, ktoré by výrazne znížili náklady na fungovanie štátu aj samosprávy. Znamenalo by to zníženie počtu ministerstiev na osem, zredukovanie organizácií v pôsobnosti štátu a samospráv, reformu samosprávy založenú na vytvorení kompetenčne silných obcí s rozšírenou pôsobnosťou, zníženie počtu poslancov v parlamente aj v samosprávach a postupné zrušenie vyšších územných celkov.
Nejde však iba o škrtanie. Cieľom je, aby štát menej míňal na vlastnú prevádzku a viac peňazí smeroval tam, kde ich občania skutočne potrebujú – do vzdelávania, zdravotníctva, podpory rodín, sociálnej oblasti a investícií do budúcnosti.
Hovoríte teda o zásadných zmenách – od menšieho počtu ministerstiev cez reformu samosprávy až po zmenu fungovania parlamentu. Prečo je podľa vás práve táto téma tak dôležitá pre ekonomiku Slovenska?
Štátna a verejná správa dnes pripomínajú človeka, ktorý roky naberal zbytočné kilá. Teraz nevyhnutne potrebujeme zbaviť štát nadbytočnej administratívy a nákladov tak, aby Slovensko bolo opäť zdravé, silné a výkonné. Som presvedčený, že o kvalite štátu nerozhoduje veľkosť štátnej správy, ale jej funkčnosť v prospech občanov, aby občan zvíťazil.
Nový maďarský premiér Péter Magyar urobil zopár symbolických gest, ktorými chcel prezentovať, že jeho vláda nebude mať panské maniere. Čo by ste urobili vy?
Presunul by som všetkých papalášov z bavorákov do škodoviek. Zrušil by som dve štátne letky, napríklad Rakúsko svojho času vedelo fungovať aj bez vlastného vládneho lietadla.
Už ste načrtli, že ľudia na Slovensku počuli od politikov množstvo kadejakých sľubov od dvojnásobných platov po dobudovanie diaľnice z Bratislavy do Košíc. Uzavrime to teda otázkou – v čom sa stala chyba, že väčšina už neverí na „dobre bude“ a čo ponúkate vy v strane Právo na pravdu?
Odpoviem, ale aby ste pochopili pointu, skúsim krátky historický exkurz naprieč krajinami, lebo mám pomerne podrobne naštudovanú históriu, veľa som precestoval, zaujímam sa o tieto veci. Keď hodnotím politikov v jednotlivých krajinách, rozdeľujem ich do dvoch základných kategórií. Prvá skupina sú takzvaní údržbári a likvidátori, druhú tvoria stratégovia a budovatelia. História v zásade potvrdzuje, že keď sa k moci dostali tí prví, krajiny postupne stagnovali alebo upadali. Keď ich viedli stratégovia a budovatelia, naopak, postupne ich opravovali a tie krajiny sa rozvíjali, napredovali. A teraz to aplikujme na Slovensko. Som presvedčený, že sme v stave, keď potrebujeme pri riadení štátu ekonomického lídra, nie ďalšieho kariérneho politika.
Takže podľa vás môže byť vaša podnikateľská skúsenosť v politike prínosom?
Áno, pretože štát treba konečne začať riadiť. Celý život som podnikal, tvoril hodnoty, zachraňoval alebo rozvíjal firmy, zamestnával tisíce ľudí a myslím si, že mám občanom, čo ponúknuť. Potrebujeme jasný plán, kam sa má krajina uberať v nasledujúcich nie štyroch, ale desiatich, pätnástich či dvadsiatich rokoch. A práve toto ponúkame občanom my v politickej strane Právo na pravdu. Viac ako tri desaťročia v našej krajine vyhrávali politici. Je na čase, aby tentoraz občan zvíťazil.