„Pamätám si, ako som pred 36 rokmi stál na SNPčku, štrngal kľúčmi a cítil úľavu, že prichádza zmena a nemusím odísť zo Slovenska. Vďaka Nežnej revolúcii sme mohil študovať reálnu ekonomickú teóriu, mohli sme slobodne cestovať a naberať skúsenosti. Chceli sme zo Slovenska spraviť krajinu, v ktorej sa oplatí žiť. Myslím, že to stálo za to,“ spomína Peter Krutil, CEO Slovenskej sporiteľne.
17. novembra 1989 sa všetci ľudia v Československu narodili do slobody. To platí nielen pre tých, ktorí november 1989 zažili, ale aj pre tých neskôr narodených. Otvoril cestu k vzdelaniu, cestovaniu, podnikaniu a vytvoreniu prosperujúcej krajiny nielen pre novembrovú generáciu, ale aj pre dnešných mladých.
„Sme presvedčení, že tento deň priniesol Slovensku naozaj veľa a preto sa patrí osláviť ho. To je aj dôvod, prečo sme sa rozhodli dať našim približne 3500 kolegom a kolegyniam deň voľna,“ vysvetľuje Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne. Najväčšia banka na Slovensku tento deň vyhlásila za takzvaný nebankový deň. „Znamená to, že všetky naše pobočky a firemné centrá zostávajú zatvorené, ale digitálne služby – George a firemný Business24 sú našej klientele plne k dispozícii. Rovnako sa ľudia dovolajú aj na našu infolinku,“ hovorí Marta Cesnaková. Zabezpečený bude aj nevyhnutný chod banky.
To, že sloboda dáva základ lepšej budúcnosti, potvrdzujú aj ekonomické dáta. Sloboda priniesla Slovensku nové príležitosti a vyššiu životnú úroveň. Hospodárska výkonnosť krajiny sa priblížila k priemeru Európskej únie – z menej ako 50 % na 80 %. Nezamestnanosť z úrovní okolo 18 % na začiatku milénia klesla na historické minimá pod 6 %. Nominálne mzdy od roku 2004 vzrástli približne 2,7-násobne. Rastie očakávaná dĺžka života aj počet rokov školskej dochádzky.
Podľa dát Inštitútu vzdelávacej politiky študuje v zahraničí približne 32-tisíc slovenských študentov a študentiek, z toho takmer tri štvrtiny v Česku. Podľa Štatistického úradu v roku 2024 pracovalo v zahraničí takmer 120-tisíc Slovákov.
|
Ako bude Slovenská sporiteľňa fungovať 17. novembra Budú 17. 11. otvorené pobočky a firemné centrá? Nie, pobočky aj firemné centrá budú v tento deň zatvorené. Všetko potrebné vybavíte online v Georgeovi, Business24 alebo cez infolinku Call Centra. Ako zaplatím za nákup v kamennej predajni alebo eshope? Štandardne cez Georgea či Business24 (web/app). Platby kartou fungujú štandardne. Ak budem platiť faktúru 17. novembra, odíde mi platba z účtu? Áno, platby a transakcie prebiehajú štandardne. Ako je to s trvalými príkazmi nastavenými na 17. deň v mesiaci? Transakcie prebiehajú štandardne, to znamená, že trvalý príkaz odíde v tento deň. Budem si vedieť vybrať alebo vložiť peniaze z bankomatu/vkladomatu? Výbery aj vklady budú fungovať rovnako ako v bežný deň prostredníctvom siete bankomatov. Potrebujem poradiť – s kým sa spojím? Zavolajte na naše Call centrum. Budú sa vám venovať naši kolegovia a kolegyne, ale rovnako aj naša AI asistentka Vesna – poradí s najčastejšími otázkami, v prípade potreby vás prepojí na kolegov. Čo znamená nebankový deň? Nebankový deň je deň, keď naše pobočky a firemné centrá nepracujú, ale digitálne služby – George a Business24 – sú vám plne k dispozícii. |
17. november bude mať svoj pamätník
Dva silné odkazy - stopy protestujúceho davu a nápis November 1989 budú vyobrazené na pamätníku Nežnej revolúcie, ktorý dostal koncom septembra stavebné povolenie a verejnosti by ho malo mesto Bratislava s Nadáciou Slovenskej sporiteľne odovzdať 17. novembra pri príležitosti 36. výročia revolúcie.
Dôležité gesto víťazstva demokracie nad totalitou
V Bratislave doteraz chýbal dôstojný pamätník, ktorý by pripomínal hodnoty víťazstva demokracie nad totalitou.
Nový Pamätník demokratickej revolúcie 1989 bude stáť na Námestí slobody, ktoré bolo v novembri 1989 jedným z najdôležitejších miest verejných zhromaždení. Hoci ikonickým miestom revolúcie v Bratislave je najmä Námestie SNP, aj Námestie slobody (vtedy Gottwaldovo) je pevne späté s Nežnou revolúciou, osobitne so študentským hnutím. „Inštalácia pamätníka revolúcie na tomto námestí bude aj symbolickým gestom víťazstva demokracie nad totalitnou mocou. Keďže pôvodne bolo na tomto námestí nainštalované súsošie Klementa Gottwalda, neskôr nápismi ironizované, pomaľované, zahalené a nakoniec v roku 1990 fyzicky odstránené,“ hovorí Radoslav Ragač, riaditeľ Centra výskumu obdobia neslobody Ústavu pamäti národa.
Stopy ľudí vedúce k slobode
Pamätník, ktorý je umeleckou inštaláciou, bude postavený ako monumentálny podstavec. Bude umiestnený do repliky pôvodnej protidavovej zábrany zvýšeného kvetináča, ktorý mal brániť ľuďom vo voľnom pohybe oproti dnešnému úradu vlády. Odliatky podrážok topánok majú byť autentickým pripomenutím protestu, ktorý zanechal takéto šľapaje na všetkých vyvýšených kvetináčoch Gotwaldovho námestia, respektíve dnešného Námestia slobody.
Víťazný návrh pamätníka vzišiel z verejnej súťaže a jeho autormi sú Braňo Lackovič, Emanuel Zatlukaj a Jakub Trajter. Odborná porota vybrala tento návrh pre jeho silný symbolický odkaz, moderné spracovanie a dôstojné začlenenie do priestoru Námestia slobody. Pri pamätníku bude aj tabuľa s QR kódom, ktorý presmeruje ľudí na špeciálne pripravenú webstránku. Na webe nájdu základné informácie o pamätníku a zaujímavé príbehy späté s minulým režimom a následne s týmto dôležitým dátumom. Celý web bude k dispozícii aj v angličtine.
Odovzdanie pamätníka verejnosti je naplánované na deň výročia Nežnej revolúcie.
|
Sloboda pre všetkých (jeden príbeh z mnohých na špeciálnom webe) V novembri 1989 žila Lucia na žilinskom sídlisku, kde sa doma rozprávalo len o bežných veciach – o večeri, o teplej vode. V škole vládol poriadok, rovnaké účesy, rovnaké básne o pionieroch. Raz na výtvarnej nakreslila plagát s nápisom „Sloboda pre všetkých“. Myslela tým, že chce kresliť, čo chce. Učiteľka jej plagát zobrala a povedala, že také veci sa nekreslia. Prvýkrát mala pocit, že niečo nesedí. Mama sa za Luciu ospravedlnila v škole, ale doma jej povedala, že niekedy je lepšie sa nepliesť. Otec raz spomenul, že v továrni museli podpísať súhlas, aj keď nevedeli s čím – a že on nepodpísal. Vtedy bol pre Luciu najodvážnejším človekom na svete. Keď sa začalo hovoriť, že v Prahe zbili študentov, učiteľ dejepisu si žiakov zavolal a potichu povedal: „Pamätajte si, raz sa vás budú pýtať, kde ste vtedy boli.“ Tá veta Lucii zostala v hlave celé popoludnie. Cestou domov videla pred kultúrnym domom ľudí so sviečkami, ktorí ticho rozprávali o slobode. Prvýkrát cítila, že sa deje niečo dôležité – a že tam chce stáť tiež. Na druhý deň do školy priniesla papierik s nápisom „Nechceme sa báť“ a nalepila ho na dvere dievčenských záchodov. Riaditeľ si zvolal triedu a pýtal sa, kto to spravil. Všetci mlčali. Lucia sa pozrela na spolužiačku, ona na ňu – a potichu si sľúbili, že to nepovedia. O pár dní sa konal štrajk. Stáli pred školou, pridali sa aj učitelia a školník. Nebolo to veľkolepé, len pár ľudí, čo nechcelo mlčať. Ale zrazu to stačilo. Večer doma Lucia pozerala správy. Otec ticho prikyvoval, mama utierala ruky do utierky a povedala: „Tak, Lucka, možno to už konečne bude všetko inak.“ Ten papierik z dverí má Lucia dodnes. Je pokrčený a písmená sú vyblednuté, ale keď ho vezme do ruky, stále cíti to isté – odvahu. |
Príbehy dodalo občianske združenie Post Bellum SK