Repowering: Prečo Európa vymieňa turbíny vo veľkom?

Európska únia je v súčasnosti domovom 113-tisíc veterných elektrární, ktoré produkujú až 19 % elektrickej energie kontinentu. Podľa organizácie WindEurope veterný priemysel zamestnáva viac ako 350-tisíc ľudí a predstavuje kľúč k dosiahnutiu klimatickej neutrality. Cieľom EÚ je získať do roku 2030 až 42,5 % podiel obnoviteľných zdrojov v celkovom energetickom mixe.

V súčasnosti prebieha takzvaný "repowering", ako sa nazýva proces výmeny starých turbín za nové, výkonnejšie. Krajiny ako Rakúsko, Nemecko či Dánsko systematicky nahrádzajú svoje 20-ročné turbíny za nové modely, ktoré sú tichšie, výkonnejšie a efektívnejšie. Paradoxne, často stačí polovičný počet nových elektrární na rovnaký alebo vyšší výkon.

Tento príklad okolitých krajín názorne ilustruje globálny trend: veterná energia nestagnuje, naopak - modernizuje sa a rozrastá.

Ako je to v európskych krajinách?

Rakúsko

V rakúskych obciach ako Prellenkirchen alebo Göttlesbrunn miestne zastupiteľstvá schvaľujú stále ďalšie projekty modernizácie veterných elektrární. Prečo? Veterné parky priniesli regiónom čistú energiu, nižšie dane, lepšiu infraštruktúru a stabilné príjmy do obecných rozpočtov. Obyvatelia projektom dôverujú, pretože veterná energia je overenou a dlhodobo udržateľnou súčasťou miestneho života.

Nemecko

Nemecko, ktoré spustilo svoju veternú revolúciu už v 90. rokoch, dnes investuje miliardy eur do repoweringu – napríklad v regiónoch ako Dolné Sasko a Severné Porýnie-Vestfálsko. Modernizácia prebieha v lokalitách s existujúcou infraštruktúrou, kde sa staré turbíny nahrádzajú novými, trojnásobne výkonnejšími modelmi. Výsledok? Rovnaké územie produkuje viac energie s nižším počtom zariadení a menším vplyvom na krajinu.

Dánsko

Dánsko už roky patrí medzi najprogresívnejšie krajiny sveta v oblasti obnoviteľných zdrojov s produkciou elektriny z vetra vo výške 58 %. Dánske pobrežné aj pevninské veterné elektrárne patria medzi technologicky najvyspelejšie na svete. Veterná energia je jadrom dánskej energetickej stratégie a dlhodobo garantuje nízke emisie, vysokú energetickú bezpečnosť a exportné príležitosti pre štátnych aj súkromných investorov.

Ako je to na Slovensku?

Zatiaľ čo západná Európa obnovuje, Slovensko s vetrom ešte len pomaly začína. Spoločnosť SPP má pripravených šesť projektov veterných parkov s ambicióznym cieľom: zásobovať čistou elektrinou viac než 400-tisíc slovenských domácností ročne.

Projekty SPP sú situované v lokalitách Drahovce, Galanta, Skalica a Kopčany – Gbely. Každý projekt musí najskôr prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), až následne môže prispieť k zmene energetického mixu v našej krajine.  

„Slovensko nemá takmer žiadne skúsenosti s veternou energiou, na rozdiel od susedných krajín – znamená to však, že máme kam napredovať. Verím, že v oblasti veternej energetiky máme pred sebou perspektívnu budúcnosť a veľkú výzvu, ktorá môže výrazne podporiť našu energetickú nezávislosť," hovorí Lenka Jamborová, špecialistka projektov obnoviteľných zdrojov energie z SPP.

Ako vyzerá technológia 21. storočia?

Moderné veterné turbíny už nie sú tie hlučné kolosy z deväťdesiatych rokov. Nová generácia turbín, ktoré plánuje využiť aj SPP, predstavuje technologický skok vpred – sú efektívnejšie, tichšie a šetrnejšie k prírode.

Kľúčové výhody súčasných turbín:

• Až 95 % recyklovateľnosť – výrazne nižšia ekologická stopa
• Nízka hlučnosť – len 40 dB vo vzdialenosti 500 metrov, čo je na úrovni tichej rezidenčnej štvrte alebo kancelárie
• Efektivita aj pri slabom vetre – spoľahlivý výkon v rôznych poveternostných podmienkach
• Minimálny dopad na životné prostredie – počas prevádzky aj po jej ukončení

„Moderné veterné elektrárne sú navrhnuté s ohľadom na svoje okolie. Po skončení prevádzky sa turbína kompletne demontuje, betónové základy odstránia a pôda sa vráti do pôvodného stavu," vysvetľuje Lenka Jamborová z SPP.

Ekonomická realita: prečo sa veterná energia oplatí

Veterné parky nie sú len ekologickou odpoveďou na klimatickú krízu, ale zároveň i racionálnou ekonomickou voľbou. Pre regióny znamenajú nižšie miestne dane, lepšiu infraštruktúru, nové pracovné miesta a stabilné príjmy do obecných rozpočtov. Pre štát predstavujú krok k energetickej nezávislosti, keďže výroba elektriny z vetra si nevyžaduje dovoz surovín zo zahraničia.

„Veterná energia je zárukou čistej a udržateľnej energie, ktorá pri výrobe neprodukuje emisie, odpad ani nepotrebuje vstupné suroviny – iba vietor," zdôrazňuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku z SPP.

Aj veľkí investori požadujú zelenú energiu

Veterná energia je ambíciou Slovenska a záväzok celej Európskej únie. Avšak, energiu z vetra vyžaduje aj čoraz viac európskych a globálnych spoločností. Tie podmieňujú svoje investície podmienkou, aby energia, ktorú odoberajú, pochádzala výlučne z čistých, obnoviteľných zdrojov.

Veterná energia sa tak stáva ekonomickou aj reputačnou nevyhnutnosťou. Krajiny, ktoré ju dokážu efektívne integrovať do svojho energetického mixu, získavajú konkurenčnú výhodu – nie len ekologickú, ale aj ekonomickú.

„Zmeny klímy a rastúca industrializácia spôsobia, že dopyt po elektrine bude exponenciálne rásť. Kombinácia veternej, vodnej a jadrovej energie je najlepšou zárukou energetickej stability Slovenska," konštatuje Tomáš Kupka.

Slovensko na križovatke energetickej budúcnosti

Začiatkom apríla predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR návrh dokumentu Metodika pre rozvoj veternej energetiky v SR, ktorý počíta s vytvorením tzv. akceleračných zón – vytypovaných lokalít vhodných na rýchlejší a efektívnejší rozvoj veterných elektrární. Tento krok má výrazne zjednodušiť povoľovacie procesy a odstrániť administratívne prekážky, ktoré doteraz brzdili rozvoj veternej energie na Slovensku. Do konca roka plánuje envirorezort identifikovať prvé pilotné zóny s cieľovou kapacitou minimálne 300 MW.

Skúsenosti Rakúska, Nemecka či Dánska ukazujú, že veterná energia nie je prechodný trend, ale stabilný a funkčný prvok modernej energetiky. Slovensko má všetky predpoklady, aby sa k týmto krajinám pripojilo – prírodné podmienky, odborné know-how aj narastajúcu politickú vôľu. Otázkou zostáva, či túto šancu dokáže naplno využiť.

„Veterná energia je symbolom technologickej a ekologickej vyspelosti. Veríme, že Slovensku prinesie väčšiu energetickú istotu a bezpečnosť. S jej príchodom vznikne nové priemyselné odvetvie, čo znamená množstvo pracovných príležitostí pre Slovákov," vysvetľuje Tomáš Kupka zo SPP.

Rozhodnutia, ktoré robíme dnes, určia, v akej krajine budeme žiť o desať, dvadsať či päťdesiat rokov. Veterná energia nie je cieľ – je to nástroj. Nástroj, vďaka ktorému môžeme tvoriť budúcnosť, ktorá bude čistá, stabilná a naša.