„V tejto chvíli síce máme problém v tom, že sa otepľuje, menia sa v dôsledku toho ekosystémy a mnoho odborníkov dnes tvrdí, že to je spôsobené čisto ľudským procesom. Avšak keď sa pozrieme do minulosti a premietneme si deje, aké prebiehali v posledných 5-tisíc rokoch, je evidentné, že niektoré spôsobuje prirodzená cyklickosť prírody,“ popisuje vedec v rozhovore pre iDnes.
S tohtoročným horúcim letom by som povedala, že smerujeme k otepľovaniu. Vy tvrdíte opak.
To sú dve rôzne veci. Jedna vec je počasie a druhá klíma. Počasie je to, čo zažívame zo dňa na deň, a klíma je niečo, čo sa nám priemeruje storočia. Počasie odráža aktuálne nastavenie celej planéty. Minimálne posledných 200 rokov sa otepľuje, ale je otázka, do akej miery môžeme otepľovanie pripísať prírode, a do akej miery človeku.
V tom nepanuje zhoda?
Nie úplná. Dá sa síce povedať, že do toho človek hovorí, a v posledných desaťročiach významne, ale rozhodne neplatí, že by ovplyvňoval klímu sám a len posledných dvesto rokov. Je to oveľa dlhší globálny proces. A zároveň existuje celý rad prírodných javov prepisujúcich sa do klímy. Z pohľadu na dlhšie obdobie rádovo tisíc rokov je trend skôr opačný. Smerujeme niekam do doby ľadovej.
V tejto chvíli síce máme problém v tom, že sa otepľuje, a menia sa v dôsledku toho ekosystémy a mnoho odborníkov dnes tvrdí, že to je spôsobené čisto ľudským procesom. Avšak keď sa pozrieme do minulosti a premietneme si deje, ktoré prebiehali v posledných 5-tisíc rokoch, je evidentné, že niektoré spôsobuje prirodzená cyklickosť prírody, a dokonca sa zdá, že sme planétu mierne ohriali, a oddialili tak toto ochladenie už nejakých 6-tisíc rokov. A podstatný je spôsob, ako zmeny klímy riešiť.
Ako teda?
Zatiaľ sa ukazuje jedna vec, v minulosti si civilizácia prešla obrovskými klimatickými zmenami, oveľa väčšími, než tu máme dnes, a vždy sa s tým dokázala nejakým spôsobom vyrovnať. Nie však tým, že sa snažila klímu ovplyvniť, ale tak, že sa prispôsobila. Keď si uvedomíme, že na začiatku súčasnej doby medziľadovej bol na našom území vzostup teplôt o 10 stupňov za jedno storočie, je to pre nás nepredstaviteľné. Ale lovci a zberači to boli schopní preklenúť čisto na technologickej báze. Poľnohospodárska civilizácia je však v tomto smere problém, pretože je voči takýmto výkyvom oveľa náchylnejšia.
Ak sa na to pozrieme z dnešného pohľadu, ako svetová populácia čoraz viac rastie, mohol by to byť do budúcnosti o to väčší problém. Zatiaľ čo pred sedemdesiatimi rokmi žilo na Zemi zhruba 2,5 miliardy ľudí, v súčasnej dobe je to asi 8 miliárd, a v roku 2100 by to malo byť možno až 11 miliárd ľudí (aj keď niektoré predpovede hovoria o tom, že počet ľudí začne po roku 2050 klesať). Každopádne akýkoľvek výkyv, ktorý do systému produkcie potravín zasiahne, môže spôsobiť obrovské problémy.
Áno, niekedy sa hovorí, že si ľudia vo chvíli, keď vykročili k poľnohospodárstvu, zarobili na obrovský problém. To štartuje všetky negatívne javy: preľudnenie, vysokú koncentráciu ľudí, choroby a vojny.. Celá holocénna (holocén je súčasné geologické obdobie, ktoré začalo s koncom poslednej doby ľadovej, približne pred 11 700 rokmi, pozn. red.) história ľudskej kultúry spočíva v tom, že sa rozširujú jednotlivé poľnohospodárske skupiny, stretávajú sa a súperia. Dochádza k nerovnosti, rodia sa vládcovia. Na druhú stranu si treba uvedomiť, že to nemá len negatívne dôsledky. Má to obrovský vplyv na rozvoj technológií, ktoré umožňujú väčšiu mieru adaptácie.
Napríklad?
Urobiť z púšte v Izraeli úrodné miesto by bolo pred 10-tisíc rokmi nemysliteľné. Ľudia neboli schopní niečo také zariadiť. Bez poľnohospodárstva by budúca história ľudského rodu bola jednoznačná. Boli by sme len lovci, ktorí by vo veľmi obmedzenej miere obývali planétu. A pri nástupe ďalšej doby ľadovej by sme sa na ňu zase len adaptovali. Doby ľadové totiž neumožňujú takú koncentráciu ľudí, aby sa technológie mohli vyvíjať a rozširovať, takže by bol vývoj na nejakých 80-tisíc rokov zase zamrazený.
A zdá sa, že v súčasnej dobe sme relatívne blízko energetickej sebestačnosti. Avšak len vďaka tomu, že to niekoľko sto rokov flikujeme fosílnymi palivami. Tie sú dnes považované za úplné zlo, ktoré nám ničí klímu. Pritom nám umožnili kúpiť si čas na technologický rozvoj, čo si dnes málokto chce pripustiť. My sme si museli požičať energiu na dlh, aby sme toto obdobie mohli prekročiť.
Keby sme pred niekoľkými storočiami neprešli na fosílne palivá, priemyselná spoločnosť by sa nerozvinula tak rýchlo alebo vôbec, a my by sme neboli tam, kde sme. Stále síce máme vrtkavú perspektívu, ale do budúcna je nádej, že zvládneme vymyslieť čistý zdroj energie. Napríklad fúziu. Čo je technologicky tak náročná záležitosť, že je za iné konštelácie nemysliteľná.
Sú javy, ktoré svedčia o tom, že mierime do doby ľadovej?
Áno, ale sú zle viditeľné. Doba ľadová typicky trvá okolo 80-tisíc rokov a jej začiatok je pozvoľný a plazivý, zhruba 20-tisíc rokov, kedy dochádza k pozvoľnému prechodu. Klíma smeruje niekam do nižších priemerných teplôt a väčšieho sucha, a v určitú chvíľu sa celý systém preklopí do takzvaného pleniglaciálu (fáza klimatického cyklu, kedy je priemerná teplota u nás blízka nule, alebo aj nižšia, a prevažuje stepotundra, pozn. red.), keď ľadovce významne narastú, tým pádom sa zase ďalej zníži priemerná teplota planéty, a ochladenie je potom veľmi tvrdé.
Je teda ťažké určiť okamih, kedy doba ľadová začína. Vezmite si, že 20-tisíc rokov je doba mnohonásobne dlhšia, než je trvanie našej civilizácie. A my náznaky týchto dejov v holocénnej klíme sledujeme posledných 3-tisíc rokov. Keď ale porovnáme dlhodobé klimatické krivky s predchádzajúcimi cyklami, potom áno, sme iste na konci doby medziľadovej.
Existujú niektoré javy, ktoré pripisujeme globálnemu otepľovaniu, pričom môžu súvisieť s nastupujúcou dobou ľadovou?
Jeden výrazný áno, a síce vysychanie Sahelu – to znamená rozširovanie južného saharského pásma, ktoré na prvý pohľad pôsobí, že to musí byť jasná známka zvyšujúcej sa teploty. Pritom to súvisí s posúvaním dažďového tropického frontu smerom na juh. Tá sa aktuálne posúva rýchlosťou niekoľko kilometrov za storočie. Takže dosah tropických dažďov sa odsúva ďalej a ďalej na juh k rovníku a Sahara sa rozširuje.
Tento dej však s otepľovaním nemôže súvisieť. Je to niečo, čo sa deje periodicky. Vezmite si, že Sahara pred 8-tisíc rokmi ešte zažívala dažde a bola zelená, a v súčasnosti sme vo fáze, ktorá vedie k jej vysušeniu. Čo sa zase spätne premieta do globálnych teplôt. Tento dej riadi druhý z Milankovićových cyklov (zmena sklonu osi planéty, pozn. red.).
Delo sa niečo podobné v dobe ľadovej?
Typický znak doby ľadovej je, že sa celý planetárny systém extrémnym spôsobom vysuší. Okrem toho, že poklesne priemerná teplota planéty, dôjde k tomu, že je systém vzdušných prúdov výrazne suchší, a tým pádom významne poklesávajú zrážky. Je to čiastočne dané aj tým, že obrovská hmota vody je viazaná vo veľkých ľadovcoch. Na vrchole poslednej doby ľadovej pokrýval ľad celú Kanadu v Severnej Amerike, vrátane priľahlých častí morí. To isté bolo v severnej Európe, v celej Škandinávii. Ľadovec sa v glaciálnom maxime zastavil na úrovni Berlína a Varšavy. To sú obrovské masy vody, ktorá potom v systéme chýba.
Hladina globálneho oceánu klesla o 120 metrov. Tým, že poklesne priemerná teplota vzduchu, pojme oveľa menej vody. V strednej Európe poklesli zrážky na tretinu objemu, a ešte sa rozložili inak v roku. Veľká časť ich bola vo forme snehu, takže potom vznikali ekosystémy suchých stepí.
Tá premena krajiny do doby ľadovej je pomerne brutálna a zlá správa je, že sa to udeje čoskoro. K vysušovaniu dochádza už v relatívne klimaticky príhodnom počiatku doby ľadovej. Problém, ktorý by tu bol hneď od počiatku, by teda nebol primárne hneď extrémny chlad, ale skôr nedostatok zrážok.
Môžeme s tým spájať aktuálne suchá?
Nie. Tieto deje sa odohrávajú na iných škálach. Aktuálne suchá sú záležitosťou kratších časových periód. My pomerne dobre vidíme v odtokových diagramoch z českej kotliny na Labe, že sa striedajú asi pätnásťročné obdobia väčšieho sucha a väčších zrážok. To je dej, ktorý je pre holocén normálny, aj keď je samozrejme ovplyvnený priemernou teplotou. V dobe ľadovej by bol výrazný pokles rádovo na 50 percent a nižšie, sucho by bolo výrazne horšie. Les by na našom území z veľkej časti prestal existovať.
Čo je z vášho pohľadu horšie? Otepľovanie, alebo ochladzovanie?
Ak to vezmeme z pohľadu civilizácie, ktorej základy stoja na poľnohospodárstve, väčší problém je zima. So suchou zimou sa veľmi ťažko bojuje. Teplu sa dá prispôsobiť ľahšie. Je to len vec technológií. Ako som už spomenul. Pozrime sa, čo dokázali vybudovať v Izraeli z púšte – úrodnú a fungujúcu krajinu, ktorá je schopná produkovať poľnohospodárske plodiny.
Lenže vo chvíli, keď krajina zamrzne, a to by sa v dobe ľadovej z veľkej časti stalo, sme odkázaní čisto na skleníkové technológie, ktoré budú energeticky mnohonásobne náročnejšie. A bohužiaľ by to nefungovalo tak, že by sa ochladilo iba v určitej časti sveta. Ochladila by sa a vysušila celá planéta. Už sme hovorili o Sahare. Tá by sa oproti dnešnej rozlohe mnohonásobne rozšírila. A najviac by to odniesli tropické dažďové pralesy. Tie by sa zmenšili iba na malé oblasti.
Už dnes sa v dôsledku otepľovania presúvajú niektoré živočíšne druhy z juhu na sever. To sa dialo aj v minulosti.
Áno, inak by jednotlivé druhy rastlín a zvierat nemohli v dobe ľadovej prežiť. Ak sa začne prostredie meniť, reagujú na to tak, že sa rozširujú tam, kde majú vhodnejšie podmienky na život. Tieto migrácie môžeme sledovať na celoeurópskom priestore. Je zaujímavé, že niektoré druhy stromov, ktoré dnes z našej krajiny poznáme a sú pomerne náročné na podmienky, prežívali uprostred krajiny doby ľadovej na malom území len vďaka lokálne iným podmienkam.
Napríklad v Českom raji vďaka veľkému množstvu pieskovcov vznikajú veľké objemy spodnej vody, ktorá nerušene vytekala v údoliach. Vďaka tomu aj v suchej krajine konca doby ľadovej mohli prežívať dreviny ako smrek, ktorý je extrémne náročný na zrážky. Niečo podobné bolo aj na južnej Morave okolo Hodonína, kde v čase vrcholu doby ľadovej boli teplé pramene s gejzírmi. A zdá sa, že lokálna klíma ovplyvnila natoľko, že tam boli schopné prežiť aj duby a lipy v čase, keď všade naokolo behali mamuty. Lokálne vhodné podmienky môžu zaistiť prežitie celého druhu.
Doba ľadová je vo výhľade tisíc rokov, avšak v jednom rozhovore ste hovorili, že do nejakých 150 až 200 rokov zákonite príde ďalší studený výkyv. Ako ste to mysleli?
Klíma osciluje na mnohých rôznych časových škálach. Už padla pätnásťročná perióda suchších a vlhších období, spomeňme na dobu od roku 1997 do roku 2013, kedy boli povodne. A odvtedy zažívame suchšiu periódu, a zákonite sa dá očakávať, že vo chvíli, keď prejde, zase príde obdobie zvýšenej povodňovej činnosti. Ale sú aj ďalšie periódy. Napríklad tristoročná, kedy sa striedajú teplejšie a studenšie výkyvy.
Uvediem vám príklad. V stredoveku, konkrétne v trinástom a štrnástom storočí bol výrazný boom poľnohospodárstva, kedy sa na našom území pestovalo obilie aj vo veľkých výškach, poľnohospodárske polia boli zrazu zakladané až do výšok 900 metrov napríklad v Jizerských horách. Karol IV. by si nemohol dovoliť priviezť víno, keby nebolo teplo a relatívne sucho.
A toto obdobie potom vystriedala tzv. malá doba ľadová, ktorá vrcholila v sedemnástom a osemnástom storočí. A my sme teraz na úrovni toho, že sa z nej klíma prirodzene zotavuje. Klimaticky by sme sa mali pohybovať do teplôt vrcholného stredoveku. Čo sa aj deje. Vidíme, že sa od konca osemnásteho storočia otepľuje.
Takže to nesúvisí čisto s ľudskou činnosťou?
Zdôraznil by som, že otepľovanie začína skôr, než sa do toho mohla výrazne prepísať priemyselná produkcia oxidu uhličitého. Iste, od určitej chvíle to skresľuje jeho produkcia, ktorá teplotu ďalej ovplyvňuje. Prirodzené otepľovanie však začalo už niekedy okolo roku 1800 a ku koncu tohto storočia by sa mal prirodzený trend zase obrátiť.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa začne spolu biť prirodzený a antropogénny (vznikajúci činnosťou človeka, pozn. red.) trend zmien klímy. Ale to sme pri výkyvoch, ktoré sú oproti dobe ľadovej stále ešte nevýznamné, o pár stupňov. Vrchol doby ľadovej na našom území znamenal pokles teploty v priemere až o 15 stupňov.
Hovorili ste o malej dobe ľadovej, o nej sa hovorilo aj v sedemdesiatych rokoch.
Áno, je vlastne zaujímavé a do istej miery paradoxné, že celé klimatické hnutie, ktoré je dnes také rozvinuté a zaužívané, začalo už v šesťdesiatych rokoch varovaním pred ochladením, pretože od polovice šesťdesiatych rokov niekoľko rokov po sebe priemerná teplota mierne klesala. Vtedy si vedci uvedomili, že by to mohol byť problém, a eufemisticky začali hovoriť o „malej dobe ľadovej“, čo vzhľadom na to, čo doba ľadová naozaj je, bolo veľmi nadsadené. Aj malá doba ľadová v 17. a 18. storočí bola mnohonásobne drsnejšia.
Profesor Miroslav Bárta, ktorý sa zaoberá porovnávajúcim štúdiom civilizácií, hovorí, že zmeny klímy zásadne menia vývoj civilizácie. Ako to vidíte vy?
Civilizácia stojí na tom, že dokážete vyprodukovať dostatočné množstvo potravín (v podstate dostatok energie) a že ľudská skupina je schopná pomerne výrazného demografického prírastku. Lenže čím viac ľudí máte, tým viac potravín potrebujete. A pokiaľ do toho zasiahne nejaká klimatická kríza, nevyprodukujete ich dosť. Tento problém môžete riešiť technologicky. Napríklad staroegyptská civilizácia bola klimaticky podmienená.
Sahara v tom čase naozaj vyschla a ľudia sa koncentrovali okolo posledného miesta, ktoré im umožnilo fungovať, čo bol Níl. Tá oblasť bola úrodná aj vďaka nílskym záplavám, takže civilizácia fungovala a bola schopná tvoriť pamiatky, ktoré dnes obdivujeme. Poľnohospodárstvo umožňuje naraz vyprodukovať viac energie, a vďaka tomu rástla populácia. A koncentrácia ľudí znamená koncentráciu energie, ktorá potom umožní jej časť presmerovať do činností, aké neslúžia len na to, aby ľudia zháňali obživu. Čokoľvek, čo ovplyvní množstvo energie, ovplyvní civilizáciu.
A čím viac ľudí, tým viac mozgov...
Áno, prebytok energie potom umožní vynájsť množstvo objavov. Máte určitú skupinu ľudí, ktorá neprodukuje žiadne priame statky, ale umožňuje rozvíjať technológie. A dnes sa to presne premieta do súčasnej rozvinutej vedy. Uvedomte si, koľko sa v populácii narodí géniov, ktorí potom civilizáciu posúvajú ďalej! Vezmite si renesančných géniov typu Leonarda, tých bolo pár vo svojej dobe a my ich dnes považujeme za úplne výnimočné.
V kontexte súčasných vedcov takých geniálnych ľudí dnes po planéte chodia tisíce. A je to dané tým, že populácia je mnohonásobne väčšia. A ďalšia dôležitá vec – my sme ich potenciál schopní využiť, v 15. storočí ich zrejme väčšina skončila niekde u oviec na pastvine.
Profesor Bárta tiež tvrdí, že energia je to, čo nás odjakživa limituje a bude limitovať do budúcnosti, a že v momente, keď spoločnosť spotrebováva viac energie, než produkuje, speje ku kolapsu.
Áno, aj keď vždy to nie je také priamočiare a ide o to, akým spôsobom ju vyprodukujeme, či je tá produkcia udržateľná a či nenesie ďalšie negatíva, a či náhodou nie je väčšia spotreba energie potrebná na prekročenie určitej technologickej úrovne. Fosílne palivá sú energie na dlh, lenže podľa všetkého nutný na dosiahnutie ďalšej technologickej úrovne.
Dnes sa obraciame k prírodným zdrojom. Slnka a slnečného svitu je teraz relatívne veľa, ale v kontexte toho, čo ste hovorili, to tak za desiatky rokov byť nemusí. Je napríklad solárna energia z dlhodobého hľadiska cesta správnym smerom?
Dnes majú fotovoltaické panely životnosť 20 rokov a technológia sa tak rýchlo vyvíja, že určite porastie ich účinnosť. Toho by som sa nebál. Avšak fotovoltika má aj veľa negatív. Ak ju máme na streche, vyzerá to ako čistá energia, ale panely je potrebné vyrobiť a vyrobenú energiu potom nejako skladovať. A práve skladovanie elektriny, ktorá je vyrobená z nárazových zdrojov, je dnes problémom a zároveň aj výzvou. Zdroje obnoviteľnej energie sú skvelá vec, ale nie je to všespásne riešenie.
Ak sme energiu v danom okamihu schopní spotrebovávať, je to úžasné, ale ak ju potrebujeme uskladniť a využiť o niečo neskôr, alebo nedajbože preniesť do inej časti sveta, už nastáva problém, ktorý v tejto chvíli nevieme úplne uspokojivo vyriešiť. Je spočítané, že celú energetickú spotrebu Európy by pokryla obrovská fotovoltaická elektráreň, ktorá by pokrývala niekoľko stoviek kilometrov štvorcových v púšti Sahary. Avšak nemáme technológie, ako tú energiu odtiaľ dopraviť.
Navyše by sme ju mali len cez deň, keď svieti slnko. Preto v budúcich storočiach budeme potrebovať stabilné zdroje výroby energie. Áno, v tejto chvíli síce máme jadrové elektrárne, ktoré sú dostatočne stabilné na to, aby fungovali, ale aj tie majú svoje muchy. A z tohto kolobehu sa dostaneme až vo chvíli, keď zvládneme fúzne elektrárne alebo iný stabilný čistý zdroj.
Myslíte, že si do budúcnosti vďaka inováciám a technológiám ľudstvo s ochladením a s príchodom doby ľadovej poradí?
Musí. Nič iné mu nezostáva. Tie cesty sú vlastne dve, buď vypočujeme hlas aktivistov z Last Generation a prestaneme fungovať a rásť, pretože aj vynachádzanie nových technológií znamená rast. V tej chvíli začneme stagnovať. A história ukazuje množstvo príkladov toho, že keď spoločnosť začne stagnovať, zmizne. Rozpadne sa a prestane fungovať.
A potom vo chvíli, keď sa svet zotaví z toho, že sme napumpovali nejaké množstvo oxidu uhličitého do atmosféry, čo bude trvať niekoľko tisíc rokov, by doba ľadová prišla stopercentne, a mohli by sme zabudnúť na to, že populácia na planéte má miliardy ľudí. V tej chvíli by sme sa bavili o niekoľko stotisíc ľudí na celom svete.
Priemerná dĺžka života by zase spadla niekam k štyridsiatim rokom. Bola by obrovská detská úmrtnosť. Mohli by sme zabudnúť na všetky technológie. Vrátili by sme sa niekam do hlbokej doby kamennej. Myslím si, že by vo väčšine sveta nebolo udržateľné ani primitívne poľnohospodárstvo.
A ona druhá cesta?
Budeme sa snažiť adaptovať, čo je jediná možnosť, ktorá dáva nejaký zmysel. A ak sa podarí zvládnuť technológie do tej miery, že odstránime negatívny vplyv fosílnych palív, môže to dávať zmysel, a potom je otázka, akým spôsobom sa súčasný klimatický vplyv premietne do budúcnosti a do akej miery dobu ľadovú oddialime. Aj keď odstránime fosílne zdroje skleníkových plynov, doba ľadová nakoniec aj tak príde.
Prikláňate sa teda k vede, k vývoju a k inováciám?
Áno, dnes sa snažíme bojovať proti klimatickej zmene reguláciami určitých spôsobov fungovania. A to mi v niektorých extrémnych prípadoch pripadá, ako keby sme hasili povodeň. Riešime nejaké následky ešte navyše nezmyselne reguláciami, čo vždy vedie k tomu, že sa obmedzuje určitý spôsob fungovania smerujúci k hľadaniu najlepších riešení. Ak si vezmeme autá, elektromobilita je presadzovaná de facto direktívne, aj keď má svoje nedostatky. Okrem toho je množstvo iných možných riešení.
Direktívne si povedať, že budeme mať za dvanásť rokov iba elektrické autá, je nezmyselné plánovanie hodné socialistického inžinierstva, pretože je založené na nariadení. Pritom nemáme vynálezy, ktoré by sme na to potrebovali. Ak elektrifikujeme všetky autá, narastie obrovsky spotreba energie. Kde ju vezmeme? Mali by sme to smerovať úplne iným spôsobom. Vymýšľať, ako to vyriešiť, a najlepšie riešenie presadiť. Prečo nemať autá na vodík? Prečo nemať moderné spaľovacie motory? Moderné diesely už fungujú tak, že pomaly čistia prach zo vzduchu, ktorý požierajú.
S tým motorom sa nedá vymyslieť už nič lepšie. Navyše problém nie je v tom motore, ale v palive. Ak budeme schopní vyrobiť synteticky dostatočne lacno palivo, problém sme vyriešili. Alebo môžeme prejsť na amoniak alebo iné zložky. Toto všetko je možné. Dá sa to riešiť, keď necháme ľudí slobodne vymýšľať. Ale direktívne určiť, že to bude iba elektrina, je jednoducho zle.
Existuje vôbec nejaké obdobie ľudských dejín, ktoré bolo idylické?
Asi naše detstvo. To si máme vždy tendenciu idealizovať: „Čo všetko sme kedysi dávno zažili. Vtedy bolo lepšie.“ Americký spisovateľ Frank Herbert v jednej svojej knihe krásne parafrázoval, že máme tendenciu vracať sa k idealizovanej minulosti, čo je minulosť, ktorá nikdy neexistovala. To je jednoducho klasická ľudská vlastnosť, že spomíname na to dobré a vytesňujeme to zlé.
Problém nastane, keď sa to začne premietať do histórie. Idealizovaný lovec ako indián, ktorý behal mierovým pralesom a žil v súlade s prírodou, je nezmysel. Nič také nikdy neexistovalo! Naši predkovia boli súčasťou nejakého prírodného ekosystému. A ako každý živočíšny druh si z neho brali to, čo potrebovali. Niekedy dosť drsnými metódami. Rovnako ako keď sa pozrieme na spolužitie jednotlivých druhov, nie je to vždy len mierová spolupráca, ale veľmi často tvrdé vojny, o priestor, o svetlo, o energiu... V tomto ohľade nie je človek iný ako príroda a protiklad človek verzus príroda vlastne neexistuje.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
