Väčšina z nás sa už stretla s psychiatrickými poruchami, ako je napríklad schizofrénia a bipolárna porucha. Niektoré ďalšie stavy sú však také zriedkavé, že mnohí psychiatri sa vo svojom profesionálnom živote nestretnú s jediným prípadom.
Na tie najvzácnejšie a zároveň najdesivejšie sa pozrel Mark Griffiths, riaditeľ International Gaming Research Unit a profesor behaviorálnej závislosti z Nottingham Trent University, na portáli The Conversation.
1. Fregoliho syndróm
Fregoliho syndróm je stav, keď niekto verí, že rôzni ľudia sú v skutočnosti tá istá osoba, ktorá len mení svoj vzhľad. Títo ľudia sa často cítia prenasledovaní tými, o ktorých si myslia, že sú v prestrojení. Porucha je pomenovaná po Leopoldovi Fregolim, talianskom divadelnom hercovi, ktorý bol známy svojou pozoruhodnou schopnosťou rýchlo zmeniť svoj vzhľad na javisku.
„Fregoliho syndróm sa zvyčajne vyskytuje s inými duševnými poruchami, ako je bipolárna porucha, schizofrénia a obsedantno-kompulzívna porucha. Príčinou môže byť aj poranenie mozgu a užívanie lieku levodopa pri liečbe Parkinsonovej choroby,” opisuje Griffiths.
Výskum v roku 2018 zistil, že na svete bolo hlásených menej ako 50 prípadov Fregoliho syndrómu, no novšia štúdia však hovorí, že ho zažilo 1,1 percenta pacientov po mŕtvici. Podľa Griffiths však ide stále o veľmi zriedkavé ochorenie, na ktoré neexistuje liek. Liečba antipsychotikami však môže zmierniť príznaky.
2. Cotardov syndróm
Cotardov syndróm, tiež známy ako syndróm chodiacich mŕtvol, je stav, keď ľudia majú klamné presvedčenie, že sú mŕtvi a neexistujú. Iní veria, že im chýbajú časti tela. Syndróm je pomenovaný podľa francúzskeho neurológa Julesa Cotarda z 19. storočia, ktorý tento stav prvýkrát opísal v roku 1882.
Rizikovými faktormi pre jeho nástup je schizofrénia, depresia a bipolárna porucha, hlásený však bol aj ako zriedkavý vedľajší účinok antivírusového lieku acyklovir. Zvyčajne sa lieči antidepresívami, antipsychotikami a stabilizátormi nálady, ale aj elektrokonvulzívnou terapiou.
„Predpokladá sa, že syndróm pochádza z odpojenia medzi oblasťami mozgu, ktoré rozpoznávajú tváre, a oblasťami, ktoré spájajú emocionálny obsah s takýmto rozpoznávaním tváre,” vysvetľuje odborník.
3. Syndróm mimozemskej ruky
Syndróm mimozemskej ruky je jednou z najpodivnejších neurologických porúch. Človek má vtedy pocit, akoby mu jeho ruka nepatrila, mala vlastnú myseľ a konala autonómne. Tento syndróm bol prvýkrát identifikovaný v roku 1908, ale až do začiatku 70. rokov nebol jasne definovaný.
Pojem syndróm mimozemskej ruky zaviedol Joseph Bogen, americký neurofyziológ, aby opísal zvláštne svojvoľné správanie, ktoré sa občas vyskytuje počas zotavovania sa z určitých typov operácií mozgu. Je však veľmi zriedkavý - správa z roku 2013 uvádza, že zaznamenaných bolo iba 150 prípadov.
„Ľudia so syndrómom mimozemskej ruky majú zvyčajne poruchy zmyslového spracovania a dištancujú sa od činnosti svojej ruky. Výskum naznačuje, že ľudia so syndrómom často mimozemskú ruku zosobňujú a môžu veriť, že ju vlastní nejaký iný duch alebo mimozemská forma života,” hovorí Griffiths.
4. Ekbomov syndróm
Ekbomov syndróm je hmatová halucinácia, pri ktorej sa postihnutí domnievajú, že sú napadnutí parazitmi. Pre lepšiu predstavu, ľudia majú pocit, že im napríklad hmyz lezie priamo pod kožu. Syndróm je pomenovaný po Karlovi Ekbomovi, švédskom neurológovi, ktorý tento stav prvýkrát opísal koncom tridsiatych rokov minulého storočia.
„Syndróm je spojený s niekoľkými stavmi, vrátane paranoidnej schizofrénie, organického ochorenia mozgu, neurózy a paranoidnej poruchy osobnosti. Bol tiež hlásený u niektorých ľudí, ktorí podstúpili abstinenciu od alkoholu, užívania kokaínu, mŕtvicu, demenciu a mali lézie v časti mozgu nazývanej talamus,” vysvetľuje.
Ľudia trpiaci Ekbomovým syndrómom často nechcú psychologickú liečbu, pretože sú presvedčení, že problém si vyžaduje lekárske ošetrenie. Častejšie sa syndróm prejavuje u žien ako u mužov.
5. Syndróm Alice v krajine zázrakov
Syndróm Alice v krajine zázrakov, tiež známy ako Toddov syndróm, sa týka skreslenia vnímania tela, zraku, sluchu, hmatu a priestoru s časom. Ľudia s týmto ochorením zvyčajne pociťujú, že predmety sú menšie, než v skutočnosti sú, zatiaľ čo ľudia sa zdajú byť väčší, než sú.
Alebo naopak: predmety sú vnímané ako väčšie ako sú a ľudia sa zdajú byť menší. Tieto zážitky môžu byť sprevádzané pocitmi paranoje. Málo sa vie o tom, aká častá je táto porucha.
„Ľudia s týmto stavom sa môžu vystrašiť a prepadať panike, takže úspešná liečba často zahŕňa odpočinok a relaxáciu. Vo väčšine prípadov ide o relatívne krátkodobý stav. Najnovšia recenzia syndrómu Alice v krajine zázrakov uvádza, že takmer polovica všetkých chorých je úspešne liečená,” dodáva na záver Griffiths.
