Nielen Slováci, ale aj Česi písali pred desiatkami rokov za veľkou mlákou príbehy, ktoré dnes vyrážajú dych. My sa dnes pozrieme na ten najzásadnejší. Nechýba v ňom nič - je tu pomsta, pracovitosť, úspech, pád, nenávisť aj nejasná smrť. Poďme však postupne.
Antonín Čermák sa narodil 9. mája 1878 v Kladne. Keď sa však v tom istom roku zrútila Viedenská burza a následne prišla veľká kríza, jeho rodina učinila zásadné rozhodnutie. Spolu so stovkami ďalších českých rodín sa rozhodli odísť za veľkú mláku.
Trpký príchod do USA
Jeho otec si v Spojených štátoch hľadal prácu baníka, čo v tom čase predstavovalo neistý krok, no Čermákovci sa spoliehali na pomoc od českých migrantov, ktorí do krajiny prišli pred nimi. Len máločo však v Novom svete vychádzalo podľa plánov.
Otcovi sa nepodarilo uchytiť v Chicagu, kde žila početná česká komunita, a tak sa celá rodina musela presťahovať do sto kilometrov vzdialeného baníckeho mestečka Braidwood. Doba bola ťažká, takže keď Antonín dovŕšil 15 rokov, musel fárať spolu s otcom.
Na starosti mal banskú dopravu, no takáto práca mu nevyhovovala. Väčšinu voľného času preto využíval na vzdelávanie sa. Netrvalo dlho a proti nevyhovujúcim podmienkam pod zemou sa vzbúril. V mene všetkých pracovníkov žiadal zvýšenie mzdy, ktorá vtedy bola jeden dolár a desať centov denne. Namiesto úspechu však prišla výpoveď.
Svoju šikovnosť pretavil na úspech
Čermák sa následne presťahoval do Chicaga, kde striedal rôzne zamestnania. Postupne si šetril a už ako 19-ročný rozbehol vlastnú živnosť v povozníctve. Začínal s jedným povozom, no vďaka svojej šikovnosti ich mal v priebehu niekoľkých mesiacov rovných štyridsať.
Medzitým si stihol zobrať za ženu Češku Máriu Hořejšovú, rodáčku z Kadešíc, s ktorou mali tri deti. Spoločne pracovali v obchode, voľný čas však Antonín stále venoval dopĺňaniu vzdelávania. Pred koncom storočia odovzdal svoj obchod otcovi a bratovi.
Na prelome storočí začal budovať svoju politickú kariéru. Prijal funkciu súdneho vykonávateľa a o dva roky neskôr už z neho bol poslanec zákonodarného zboru štátu Illinois. V roku 1909, považovaný hlavne za reprezentanta českej menšiny, úspešne kandidoval za Demokratickú stranu do chicagskej mestskej rady.
V roku 1928 sa stal lídrom Demokratickej strany 4-miliónového okresu Cook County a kandidoval do Senátu Spojených štátov. Prišiel však neúspech. Keby však Čermák vedel, čo ho čaká, zrejme by si z toho ťažkú hlavu nerobil.
Starostom veľkomesta
Vrchol jeho kariéry prichádza o tri roky neskôr - so ziskom 58 percent hlasov sa stal starostom Chicaga. Stal sa tak prvou hlavou tohto mesta, ktorý sa nenarodil v Amerike a nebol anglosaského či írskeho pôvodu.
Výnimočné bolo aj to, že Čermákovu inauguračnú reč pri prevzatí úradu prenášala do celých Spojených štátov amerických rozhlasová stanica NBC - dovtedy sa takejto publicity dostávalo iba prezidentom pri ich inaugurácii.
Úradovanie to však rozhodne nebolo jednoduché. V tom čase mali mesto vo svojej moci gangstri na čele s obývaným Al Caponem. Čermák sa však nenechal zastrašiť, dokonca kritizoval svojho predchodcu Billa Thompsona, že sa Caponem nechal podplácať.
Bol to práve on, komu sa nakoniec podarilo dostať mafiána do väzenia. Okrem toho mesto vytiahol aj z najväčších finančných problémov a vytvoril si povesť schopného úradníka, ktorý vždy myslí na záujmy mesta a blaho občanov.
Na Česko nezabudol
Zaujímavé je, že aj napriek skorému odchodu z Česka na svoju rodnú zem nikdy nezanevrel. V jednom rozhlasovom príhovore napríklad povedal, že Chicago je druhým najväčším českým mestom na svete, hneď po Prahe.
Svoje rodné Kladno niekoľkokrát osobne navštívil a podporoval ho aj finančne z vlastných peňažných prostriedkov. Oponenti ho však kritizovali za český prízvuk, pretože doma rozprával a vzdelával sa výlučne v rodnom jazyku. On však bol na svoj akcent pyšný.
8. novembra 1932 sa u Čermákovcov vo veľkom oslavovalo. V prezidentských voľbách zvíťazil jeho dlhoročný priateľ Franklin Delano Roosevelt, ktorý porazil doterajšieho prezidenta Herberta Hoovera. Inaugurácia bola naplánovaná na 4. marca 1933, takže Roosevelt sa rozhodol dopriať si dovolenku s niekoľkými zastávkami.
Osudové stretnutie
Jednou z nich bolo aj Miami na Floride, kam sa rozhodol pricestovať aj Čermák, pretože potreboval s Rooseveltom prerokovať pôžičku pre Chicago, ktoré sa v tom čase utápalo v dlhoch a nemalo z čoho poskytnúť platy svojim zamestnancom.
Bol 15. február 1933 a Roosevelt práve zdravil ľudí na prístavisku Bay Front Park, kam prišiel na svojej jachte. Vítal ho veľký dav ľudí, takže auto, ktoré malo budúceho prezidenta odviezť k vlaku do New Yorku, na okamih zastalo a Roosevelt sa postavil, aby z auta predniesol k ľuďom krátky príhovor.
V dave mlčky stál aj Giuseppe Zangara, chlapec z chudobných pomerov, ktorý už od svojich šiestich rokov musel pracovať. Bol známy samotárskym správaním a otvorenou nenávisťou k hlavám štátov a vládam.
Keď sa budúci prezident posadil na sedadlo, pristúpil k autu Antonín Čermák, aby svojho dlhoročného priateľa pozdravil. O niekoľko momentov neskôr vzduch preťalo päť výstrelov. Na Zangaru sa vrhol dav ľudí, niekoľko ľudí však zostalo zranených ležať na zemi.
Budúci prezident nezaváhal
Najvážnejšie bol na tom práve starosta Chicaga. Jedna guľka ho trafila priamo do pravej strany hrudníka. Roosevelt neváhal, Čermáka naložil do svojho auta a leteli do nemocnice.
Tu mu ešte rodák z Česka údajne stihol povedať, že je rád, že guľka zasiahla jeho a nie novozvoleného prezidenta. Ten mu odpovedal, že teraz je dôležité to, aby sa uzdravil, pretože krajina potrebuje ľudí ako je on. Roosevelt ho navštívil ešte aj ďalší deň, tesne pred odchodom do New Yorku.
Čermákov stav bol však ako hojdačke, lepšie dni striedali boje o život. O niekoľko dní to dokonca začalo vyzerať tak, že sa uzdraví. Z lôžka začal opäť pracovať a riešiť agendu mesta. U lekárov si dokonca vydobyl to, aby mohol podpísať výplatné listiny pre zamestnancov mesta.
V tom čase sa už v jeho tele šírila infekcia, ktorá prudko zhoršila jeho stav. Čermák sa nevzdával, no lekári museli pristúpiť k prepichnutiu pľúc a náročnej operácii. Ani to nemohlo. 6. marca 1933, dva dni po inaugurácii Roosevelta, Antonín zomiera.
Desiatky tisíc trúchliacich
Jeho rakva bola mimoriadnym vlakom prepravená do Chicaga, kde sa s ním na stanici prišli rozlúčiť davy ľudí. Pochovaný bol v rodinnej hrobke na Českom národnom cintoríne v meste, ktorému niekoľko rokov šéfoval. Posledné zbohom mu prišlo dať viac ako 25-tisíc ľudí.
Zangara bol pôvodne odsúdený na 80 rokov väzenia. Po Čermákovej smrti sa však pred sudcov postavil opäť - dostal trest smrti na elektrickom kresle. Ten bol vykonaný 20. marca 1933 vo väznici Old Sparky na Floride.
Jedna z možných verzií jeho úmrtia hovorí, že vraždu si mal objednať priamo Al Capone spoza väzenských múrov. Iná verzia zase špekuluje o odvete za pokus o zadržanie Franka Nittiho - Caponeho zástupcu.
FBI teórie popiera
Nejasnosti tiež sprevádzajú samotný atentát. Jedno telo vraj obsahovalo guľku kalibru 45. Jeden z gangstrov Roger Touhy po prepustení v roku 1959 povedal, že Zangarova streľba bola len kulisou pre skutočného strelca a jednoznačným cieľom bol skutočne starosta Čermák, ktorý príliš narúšal pôsobenie mafie.
Ďalším špekuláciám nahrával aj fakt, že vrah Zangara bol na vtedajšie pomery nezvyčajne rýchlo odsúdený na smrť a popravený. FBI všetky neoficiálne teórie doteraz popiera. V Chicagu Čermáka pripomína 30 kilometrov dlhá Cermak Road alebo stanica chicagského metra 54th Cermak station.
