Rezy nájdené na kostiach labky jaskynného medveďa predstavujú najstaršie dôkazy, ktoré demonštrujú, čo museli naši dávni predkovia používať, aby prežili drsné zimné podmienky. „Využívanie medveďov, najmä jaskynných, je predmetom diskusie už viac ako storočie a je relevantné nielen v súvislosti s diétou hominínov, ale aj pre používanie kože,“ tvrdí tím výskumníkov pod vedením archeozoológa Iva Verheijana z univerzity v Nemecku, píše sa na portáli Science Alert.
„Sledovanie pôvodu využívania kože môže prispieť k pochopeniu stratégií prežitia v chladných a drsných podmienkach severozápadnej Európy počas stredného pleistocénu,“ hovoria výskumníci.
Našli kosti láb, na ktorých boli zvláštne rezy
Región, ktorý obklopuje nemecké mesto Schöningen, je predmetom záujmu archeológov už desaťročia. V 90. rokoch 20. storočia tam výskumníci našli množstvo starých artefaktov z neďalekej otvorenej bane, ako napríklad najstaršie kompletné drevené zbrane či súbor oštepov z obdobia pred 300 tisíc až 337 tisíc rokmi. Medzi ďalšie predmety, ktoré objavili, patrili kamenné nástroje, kostené nástroje a množstvo zvieracích kostí vrátane jaskynných medveďov. Mnohé z kostí mali na sebe stopy, čo naznačuje, že starí ľudia zabíjali zvieratá a nástroje vydlabali z kostí.
Rezy, ktoré sa našli na dvoch kostiach labiek boli zvláštne. Nielenže boli malé a presné, ale skutočnosť, že tam vôbec boli, bolo dôvodom na ďalšie vyšetrovanie. „Rezné stopy na kostiach sa v archeológii často interpretujú ako indikácia využitia mäsa. Z kostí rúk a nôh sa sotva dá získať mäso. V tomto prípade môžeme také jemné a presné rezné stopy pripísať starostlivému strhnutiu kože,“ vysvetľuje Verheijen.
Rezy porovnali s inými rezmi, ktoré už boli skúmané a analyzované vo vedeckej literatúre a ktoré sa napokon pripisovali stiahnutiu kože. Rezné stopy, ktoré sa našli v Schöningene boli dostatočne podobné, preto tím dospel k záveru, že starí ľudia sťahovali medveďom kožu. Tento spôsob pravdepodobne poskytol ľuďom lepšiu ochranu pred zimou. Medvede totiž majú hustú srsť, pričom v zime býva doplnená rastom podsady (tvorí jemnú a huňatú spodnú srsť, pozn. red.). Poskytovala ďalšiu izoláciu proti chladu. Aj napriek tomu, že v medziľadovom období bolo celkom teplo, zimy dokázali byť naozaj veľmi kruté. „Tieto novoobjavené rezné stopy naznačujú, že asi pred 300 tisíc rokmi boli ľudia v severnej Európe schopní prežiť v zime čiastočne aj vďaka teplej koži medveďov,“ hovorí Verheijen.
Lovili dospelých medveďov
To, prirodzene, vyvoláva otázky, ako bola koža získavaná. Aby sa koža dala použiť, musí byť hneď po smrti medveďa zvlečená. „Ak sa na archeologickom nálezisku nájdu iba dospelé zvieratá, zvyčajne sa to považuje za náznak lovu. V Schöningene všetky medvedie kosti a zuby patrili dospelým jedincom,“ vysvetľuje Verheijen.
Pozostatky medveďov naznačujú, že ľudia lovili medveďov, potom ich stiahli z kože, aby ich mohli použiť ako svoje kožuchy. Zostáva otázkou, ako presne kožušiny použili, ale keďže je nepravdepodobné, že by ľudia chodili nahí, je možné, že kože používali buď na nosenie, alebo na spanie.
