Autor je predsedom Inštitútu slobody a podnikania.
Najvyšší súd USA 20. februára 2026 v pomere 6:3 zrušil veľkú časť Trumpových ciel pre prekročenie prezidentských právomocí. Prezident okamžite ohlásil nové globálne clá vo výške 15 percent na dovoz zo všetkých krajín. Právny verdikt je dočasný, pretože Donald Trump sa ciel nevzdá a nájde iný spôsob, ako ich v nejakej podobe, aj keď možno s obmedzeniami, zavedie opäť.
No ekonomický verdikt je jasný a takmer jednomyseľný. Takmer preto, že napríklad taká The Heritage Foundation sa výrazne posunula od kedysi tradičného reaganovského free‑trade postoja k obhajobe Trumpovej stratégie. Vidí clá ako nevyhnutný nástroj na uplatňovanie reciprocity, ochranu národnej bezpečnosti a „vyvažovanie“ obchodných nerovnováh. Súdny verdikt považuje len za krátkodobú „prekážku“ (speed bump) inak dobrej politiky. Drvivá väčšina ekonómov však zostáva pri hodnotení ciel kritická. Ak by na Najvyššom súde USA namiesto právnikov sedeli ekonómovia, pomer by bol minimálne 9:1 proti clám.
Prečo? Časy sa menia, ale ekonomické princípy nie. Thomas Sowell to vystihol presne: „Prvý zákon ekonómie je, že nič nie je zadarmo. Prvý zákon politiky je ignorovať prvý zákon ekonómie.“ Clá nie sú zadarmo. Platia ich americkí spotrebitelia a firmy vo forme vyšších cien. Podľa Tax Foundation znamenali Trumpove clá v roku 2025 zvýšenie nákladov v priemere o 1000 amerických dolárov na jednu domácnosť. V Yale Budget Labe vypočítali krátkodobý dopad ciel na ceny kľúčových produktov v rozmedzí od +12 percent v prípade automobilov až po +41 percent v prípade kovov. Aj po zmiernení tohto bezprostredného zvýšenia cien v strednodobom horizonte sa nedá očakávať iné, len reálne zdražovanie. A to najviac postihuje nižšie príjmové skupiny.
Clá sú dnes propagované ako diplomatický nástroj na vyjednávanie lepších podmienok. Ale ich hlavný účet platia Američania, nie zahraniční exportéri. História ukazuje, že protekcionizmus zriedka vedie k trvalému oživeniu výroby bez vedľajších škôd. Veľká väčšina ekonómov to vidí rovnako. Clá sú skôr daňou uvalenou na vlastných občanov než riešením štrukturálnych problémov.
Keď clá začnú negatívne vplývať na rast, zamestnanosť a cenovú hladinu, skôr či neskôr príde tlak na ich trvalé zrušenie alebo výrazné zmiernenie. Nie z ideologických dôvodov, ale kvôli ekonomickej realite. Ekonómia totiž nie je o móde, ale o faktoch.
