Vláda nemá hospodárske priority. Ekonomický rast nepovažuje za dôležitý na dosiahnutie svojich politických priorít, dokonca sa s nimi vylučuje. Preto treba diskutovať o ozdravných opatreniach, ktorým sa – v lepšom prípade – nevyhneme.
Zrekapitulujme si: priemerný deficit za roky 1995 až 2024 bol 4,6 percenta HDP, v Poľsku štyri percentá, v Slovinsku 3,2 percenta a v Maďarsku 4,9 percenta. Priemerný dlh 45 percent HDP, v Poľsku 48, v Slovinsku 47 a v Maďarsku 69 percent. (V skutočnosti záleží na nákladoch na obsluhu dlhu, a nie na výške dlhu.) Priemerný medziročný rast HDP bol 3,2 percenta, v Poľsku 3,8 a v Slovinsku a Maďarsku 2,3 percenta. V minulom roku sme konvergovali na úroveň 75 percent európskeho priemeru v parite kúpnej sily, Poľsko 79, Slovinsko 91 a Maďarsko 76 percent. V reálnych kurzoch na 60 percent priemeru, Poľsko 57, Slovinsko 80 a Maďarsko 54 percent.
Dlhé roky bol na Slovensku ekonomickou aj politickou témou číslo jeden prebytkový rozpočet a nízky dlh. Dnes je témou konsolidácia. V 90. rokoch bol prioritou hospodársky rast, nemysliteľný bez privatizácie, vytvorenia domácich kapitalistov. Teraz hrozí, že pod heslom hospodárskeho rastu a po mnohých stratených rokoch budeme aj naďalej budovať slovenský kapitalizmus, len s obmenenou oligarchiou.
Tretia a ďalšie vlny konsolidácie znížia spotrebu, verejné výdavky, investície aj čisté vývozy. Čerpanie eurofondov z rozpočtu 2021 – 2027 vo výške necelých deväť percent v júni 2025 nám výraznejšie nepomôže. Väčšinou budeme chudobnejší. S našimi vodcami možno na strane diktatúr, v beztrestnom bezpečí mimo Únie. Aj keď tá beztrestnosť je skôr chiméra, čo si azda vládnuci politici uvedomujú.
Ozdravné opatrenia nemôžu pokračovať v politike konsolidácií a dlhodobých cieľov. Dá sa podporovať domácu produkciu potravín priamymi platbami EÚ a zvýšiť príjem vidieka, odbremeniť mladých od jarma hypoték a ponúknuť im nájomné byty, zvýšiť konkurenciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a spokojnosť pacientov atď.
Skôr než začneme generovať detaily, dohodnime sa na princípoch ozdravného plánu. Po prvé, treba sa zbaviť vplyvu oligarchov. Oni nás priviedli do súčasnej situácie. Po druhé, treba sa zbaviť komplexu geniálneho slovenského experimentátora a učiť sa od úspešných. Zabudnime na riešenia tatranského tigra. Odložili skutočné reformy a ignorovali veľkú časť voličov. Po tretie, politikom sa neverí, ani keby mali päť svätožiar. Treba začať veriť ľuďom žijúcim mimo múrov koaličných rád a ministerstiev. Po piate, bez spolupráce dvoch hlavných politických síl je aj ozdravný plán zbytočný.