Autor je analytikom spoločnosti Portu.
Začiatkom apríla boli investori v panike a finančný trh sa otriasal v základoch po tom, čo americký prezident Donald Trump predstavil svoj „Deň oslobodenia“. Išlo o vyhlásenie výšky cla na takmer všetky krajiny, ktoré najväčšia ekonomika sveta mala začať uplatňovať, aby vyrovnala nerovnováhu vo svetovom obchode. Tabuľka s výškou obchodných taríf, ktorých kľúč na výpočt bol záhadou, sa stala ikonickou. Obchodní partneri bili na poplach, investori spustili masívny výpredaj rizikových aktív, najmä akcií, a v internetových vyhľadávačoch sa opäť stali populárnymi ekonomické termíny ako clá, inflácia alebo stagflácia.
Presne pred týmito dosahmi totiž varovali všetci poprední ekonómovia s výnimkou Trumpových poradcov. Obchodná vojna, ktorú Spojené štáty rozpútali, by síce zvýšila colné príjmy Washingtonu a tiež zahraničné investície v USA, no zároveň by priniesla aj vyššiu infláciu a pomalší ekonomický rast. To by v krajnom prípade mohlo viesť k ekonomickému strašiakovi v podobe stagflácie, ktorá je nebezpečnou kombináciou ekonomickej stagnácie a inflácie. Je sprevádzaná vysokými deficitmi, rastúcim zadlžením americkej vlády a utiahnutou menovou politikou. Nezabúdajme, že obchodná vojna nebola jediným rizikom v očiach investorov. Vojna tu bola a je naďalej aj tá skutočná. Jedna je hneď za našimi hranicami na Ukrajine, ktorú napadlo Rusko, ďalšia sa odohráva na Blízkom východe. K tomu prirátajme veľké hospodárske problémy Číny ako druhej najväčšej ekonomiky sveta. V apríli pri takto rozdaných kartách len málokto počítal s tým, že by akciové trhy, najmä americké, dokázali nadviazať na veľmi silné roky 2023 a 2024, v ktorých si pripísali rast o viac ako 20 percent.
Trump blufuje
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.