Tak nám idú zvyšovať dane, pani Müllerová, komentoval by Švejk nový návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov. A tak nejako „švejkovsky“ to aj v našej krajine vyzerá, keď sa už desaťročia občania zdola poslušne pozerajú na akúkoľvek vládu zvyšujúcu dane. Výsledok je, že vlády len rozširujú svoju ekonomickú moc nad nami novými a čoraz vyššími daňami, odvodmi a poplatkami. Tento prístup štátu nie je nový, ale môže priniesť aj nezamýšľané dôsledky.
Daj mi slobodu alebo mi daj smrť!
Americkým kolonistom na vyhlásenie nezávislosti od Veľkej Británie stačila spotrebná daň iba tri pence z libry obľúbeného čaju „Bohea“ (libra je zhruba 453 gramov). Iste, nie je to také jednoduché, lebo okrem tých troch pencí platili aj 25-percentné importné clo, ktoré zaviedli zákony The Stamp Act z roku 1765 a The Townshend Act z roku 1767. Boli nimi zavedené spotrebné dane z pár tuctov iných tovarov. Všetky až na ten čaj nakoniec britský parlament odvolal, ale napriek tomu boli už procesy vedúce k vojne za nezávislosť kolónií nezastaviteľné.
Neustále ekonomické šikanovanie zo strany štátu viedlo nakoniec k dlhotrvajúcej vojne, ktorú kolonisti vyhrali, a tak vznikli Spojené štáty americké. Základným motívom bola jednoznačne ekonomická sloboda a jasná reprezentácia v zastupiteľských demokratických orgánoch. Keďže toto Británia desaťročia odopierala americkým kolonistom, vyhlásili nezávislosť.
Čaj bol kľúčový, lebo reprezentoval takmer 10 percent spotrebného košíka amerických kolonistov koncom 18. storočia. Cena čaju od roku 1720 klesla z 24 šilingov za libru na jeden až dva šilingy okolo roku 1750, čím sa stal dostupný širokým vrstvám obyvateľov kolónií. Zavedené clá a dane túto cenu opäť zvýšili na štyri šilingy od Britskej východoindickej spoločnosti.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.