Vláda Roberta Fica vypláca veriteľov Váhostavu z odvodu určeného na záchranu bánk a porušuje pravidlá EÚ. Už samotné zavedenie „bankového odvodu“ bolo krokom zlým smerom. Banky nemá zachraňovať žiaden odvod, majú rozumne hospodáriť a vytvárať si rezervy samé. Zneužitie tohto fondu na vyplatenie dlhov oligarchu je však úplným výsmechom akýmkoľvek princípom.
Kvôli tejto akcii bol v apríli 2015 zmenený zákon regulujúci tento odvod. V novembri bol zákon zmenený na svoju pôvodnú verziu. Znamená to, že dočasná zmena platila len pre tento špecifický prípad. Bola poskytnutá veriteľom jediného úpadcu – Váhostavu. Toto je znakom nedovolenej štátnej pomoci.
Ďalšími sú:
- Pomoc bola pripísateľná štátu, keďže štát sa stal jedným z veriteľov Váhostavu (áno, tak zle to bolo celé spravené)
- Použitie štátnych prostriedkov na narušenie hospodárskej súťaže na trhu EÚ
Minister financií Kažimír sa tomuto smeje. Už raz zlacnili plyn o 90% - a to šmahom jedného grafu - poradiť si s týmto musí byť bagateľ. S kolegami teda vymysleli kulehu na obídenie pravidiel. Sumy pre jednotlivých veriteľov Váhostavu limitovali stropom 200 tisíc eur – v tomto prípade by išlo o malú sumu a pravidlá EÚ by sa na to podľa nich nevzťahovali.
Podobné detinské triky si už smeráci vyskúšali pri Nováckych chemických závodoch. Pološtátnu firmu dokonca predali a tvárili sa, že ide o iný subjekt, na ktorý sa pokuta nevzťahuje.
Európska komisia sa však uzniesla:
„Spravodlivú hospodársku súťaž a uplatňovanie pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže nemožno obchádzať prijímaním osobitných zákonov. Štátna pomoc poskytnutá podniku NCHZ musí byť vrátená.“
Nový podnik identifikovala ako právneho nástupcu.
Teraz sa Kažimír a spol. snažia rozdeliť sumu takmer 20 miliónov na menšie čiastky a predstierať, že o nič nejde. Zvyknutí na to, že akékoľvek kontrolné orgány riadia ich kamaráti. Nevšimnúc si, že na príslušnej sekcii Európskej komisie to tak nie je. Veď po voľbách to bude jedno a pokuty zaplatia všetci tí, čo platia dane.
Zostáva ešte vysvetliť, prečo v tejto veci argumentujem porušením pravidiel EÚ.
Nejde tu o podporu rôznych nezmyselných bruselských pravidiel typu zakazovanie žiaroviek alebo regulácia splachovačov. Toto sú dôležité pravidlá pre slobodné fungovanie trhu. Ide o zamedzenie poskytovania výhod od štátu jednému súkromnému podniku na úkor ostatných. Ak štáty zadotujú jednotlivé podniky, nebudeme tu mať trh, ale doslova štátne hospodárstvo - bez štátneho vlastníctva.
Robert Fico a minister financií Peter Kažimír sa musia postaviť k veci ako chlapi, prestať s podfukmi na úrovni materskej škôlky. A záväzky preniesť naspäť tam, kam patria. Na plecia Juraja Širokého a jeho Váhostavu.