Inflácia v Spojených štátoch vyskočila nad štyri percentá a prekonala tak očakávania analytikov. Nezávislé centrálne banky vznikli práve preto, aby zabezpečili cenovú stabilitu. Tak prečo FED necháva túto správu bez veľkého ohlasu? Sú za tým dve veci. Po prvé, časť nárastu cien nebude mať dlhú trvácnosť, a po druhé, dočasne vyššia inflácia je súčasťou riešenia, a nie problému. Vysvetlím.
Pandémia narušila dodávateľsko-odberateľské reťazce v niektorých kľúčových trhových segmentoch. Okrem toho potrvá ešte chvíľu, kým ponuka stihne adekvátne zareagovať na vyšší dopyt. Ceny nedostatkových tovarov (ako čipy alebo granuláty) alebo komodít budú preto zákonite vyššie. No len dočasne. Na takéto problémy nemajú centrálne banky účinnú medicínu a ani sa neočakáva, že by nedostatok trval roky. Podobne menová politika sa nemení ani vtedy, ak sú potraviny lacnejšie pre vyššiu úrodu. Preto je lepšie sústreďovať sa len na tie časti rastu cien, ktoré majú dlhodobý a skôr dopytový charakter.
Keď počujeme slovo inflácia, okamžite sa to v našom mozgu spojí s niečím zlým, nezdravým alebo nepríjemným. Osobne mám radšej prirovnanie k teplomeru. Napríklad tomu, čo v aute meria teplotu chladiacej kvapaliny. Motor nefunguje dobre ani podchladený, ani prehriaty. Podobne ekonomike škodí tak dlhodobo veľmi nízka inflácia (alebo nebodaj deflácia), ako aj raketový rast cien. Prvý prípad signalizuje, že hospodárstvo funguje pod svoje možnosti, a druhý, že už ide s kyslíkovým dlhom.
Pozrime sa do Japonska. Ekonomickí analytici tam majú relatívne ľahkú robotu. Pri prognózach ekonomického rastu, inflácie či úrokových sadzieb im stačí do tabuľky napísať nuly a veľkú chybu neurobia. Krajina vychádzajúceho slnka totiž rastie veľmi pomaly a ceny za ostatných 30 rokov sa takmer nezmenili. To je cenová stabilita! Bohužiaľ, Japoncov to veľmi neteší, keďže chýbajúca inflácia je symptómom stratených dekád v ekonomickom napredovaní. Fiškálne ani monetárne politiky nezareagovali včas a dostatočne razantne a výsledkom je dlhé obdobie slabého výkonu.
Pandémia výrazne zasiahla do chodu ekonomík po celom svete. Oproti finančnej kríze sme spadli trojnásobne prudšie za polovičný čas. Vlády a centrálne banky prijali množstvo záchranných a stimulačných opatrení, ktoré pridali tisíce dolárov do vreciek firiem a domácností. Časť vyššej inflácie je preto prirodzeným znakom, že ekonomika sa pod vplyvom stimulov vracia naspäť do normálu. Určite pozitívna správa.
Na druhej strane, tak rozpočtová politika, ako aj FED budú musieť zakročiť, ak by sa akcelerujúce inflačné čísla premietli aj do výrazne vyšších inflačných očakávaní domácností a firiem. To už bude jednoznačným znakom prehrievania motora. Potom musí prísť na rad brzdenie. Nechceme predsa dlho stáť na kraji cesty s vriacou kvapalinou.