Tento rok sa diskusia o výške minimálnej mzdy na rok 2020 začala možno o niečo skôr ako po minulé roky. Odborári už tradične volajú po razantnejšom zvýšení, zamestnávatelia sú opatrnejší a žiadajú stanoviť vzorec, ktorým by sa jej výška každoročne upravovala. Jeden vzorec však už v zákone máme a určuje najnižšiu sumu zvýšenia minimálnej mzdy, ak sa na jej výške nedohodnú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Tí môžu svoj návrh predložiť do 15. júla, ak tak neurobia, sumu určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Keďže za posledné roky sa nestalo, že by sa sociálni partneri zhodli, minimálnu mzdu sme navrhovali na ministerstve. Pri jej určovaní sme vždy prihliadali na vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemerných miezd či životného minima tak, ako hovorí zákon. Dôležitým faktorom je pre nás aj hranica rizika chudoby, pretože nechceme, aby ľudia, ktorí pracujú, boli ohrození chudobou. Naopak, chceme, aby vlastnou prácou uživili seba aj svoju rodinu. Preto musí mať najnižšia mzda aj motivačný charakter, aby ľudia boli ochotní prácu prijať. S tým súvisí aj potreba naďalej rozširovať nožnice medzi tými, čo pracujú, a tými, čo záujem o prácu nemajú a vystačia si so sociálnymi dávkami. V neposlednom rade, samozrejme, zo zvýšenia profitujú aj zamestnávatelia, ktorí už dlhšie hlásia nedostatok voľných pracovných miest, a to aj na pozície s nízkou kvalifikáciou. Tie by mohli napríklad pokojne obsadiť naši nezamestnaní, len potrebujú vyššiu motiváciu a istotu, že sa im pracovať oplatí.
Argumentom na zvyšovanie minimálnej mzdy je aj konkurencieschopnosť. V rámci krajín V4 ju má o niečo vyššiu iba Poľsko, približne na rovnakej úrovni je v Českej republike. Spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú stanovenú minimálnu mzdu, sme však na nelichotivej siedmej priečke od konca.