Zlato vstúpilo do druhého štvrťroka 2026 ako šprintér po rekordnom medzičase. Priemerná londýnska referenčná cena zlata dosiahla 4 506 dolárov za uncu, čo bolo o osem percent menej než rekord v prvom štvrťroku, ale stále o 37 percent viac ako pred rokom. Cenová korekcia preto nebola návratom do starých koľají, skôr krátkym vydýchnutím vo vysokohorskom pásme.
Celkový dopyt vrátane mimoburzových obchodov zostal medziročne nezmenený na 1 269 tonách. Za celý prvý polrok však stúpol o dve percentá na 2 522 ton a jeho hodnota vyletela na rekordných 380 miliárd dolárov. Trh teda nespotreboval dramaticky viac kovu, no za rovnaký náklad zaplatil sumu, ktorá by ešte nedávno pôsobila ako rozpočet z inej planéty.
Zlato má nižšiu cenu, nie slabý príbeh
Základnou črtou trhu je rozštiepenie dopytu. Na jednej strane stoja šperkári a domácnosti, ktorým vysoká cena zatvára dvere pred nosom. Na druhej sú investori a centrálne banky, ktoré zlato nekupujú na parádu, ale ako poistku proti požiaru.
Šperkársky dopyt klesol v druhom štvrťroku medziročne o 17 percent na 278 ton, jedno z najslabších čísel od pandémie. Hodnota nákupov však vzrástla o 14 percent na 40 miliárd dolárov. Ľudia teda odchádzali z obchodov s ľahšími retiazkami, nie nevyhnutne s ľahšími peňaženkami. Za prvý polrok hodnota globálneho dopytu po šperkoch stúpla o 22 percent na 86 miliárd dolárov, hoci objem klesol. Zlato sa stalo luxusnejším bez toho, aby stratilo kultúrnu a sporiacu príťažlivosť.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo vysoká cena vyháňa zákazníkov zo zlatníctiev, no investorov od zlata neodrádza.
- Ako sa ťažisko investičného dopytu presúva zo západných fondov do Ázie.
- Prečo centrálne banky hromadia zlato a vytvárajú pod jeho cenou pevnú podlahu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
