Mario Draghi má čo robiť, aby ubránil svoju povesť muža, ktorý „urobí všetko, čo bude treba“. Dochádza mu totiž munícia. Všetko, čo vo štvrtok predstavil, je len vygradovaná variácia opatrení, ktoré nefungujú už roky. Európa začína čeliť faktu, že mágia centrálnej banky na vyriešenie problémov nestačí. Čo ešte neznamená, že by sa minuli možnosti… len musíme uznať, že ani tie menej štandardné nástroje ECB nedokážu banky motivovať, aby rozbehli poskytovanie úverov. Na stole však ostávajú iné riešenia:
1. Banky obísť takrečeno zhadzovaním peňazí z vrtuľníka. To by v praxi znamenalo, že ECB každému občanovi pripíše na účet povedzme 10-tisíc eur. Potom znovu. Až pokým sa inflácia neoživí. Zjavné riziko realizácie tohto akademického cvičenia je, že podobne ako rozprávková Alica môžeme rýchlo skončiť v krajine zázrakov. Nekontrolovanej inflácie napríklad.
2. Skúsiť presne tú jednu vec, na ktorú Draghi vyzýva do omrzenia. Reformy. Politici od začiatku vedia, čo treba urobiť. Island, Írsko či Pobaltie sa k ráznym ozdravným krokom odhodlali. Zvyšok Európy je príliš slabý alebo ustráchaný konať. Na stole je pritom okrem reforiem aj ozdravenie bánk a oddlžovanie – a to už vyžaduje aj spoločné európske riešenie. Napríklad dobudovanie bankovej únie.
Na otáľanie už nie je priestor. Vyprchávajúca mágia centrálnej banky už odhaľuje hlbšie obavy – že „systémoví“ politici nás skrátka nie sú schopní vyviesť z krízy. No radikáli všetkých farieb sú pripravení konať. Vzostup gréckej Syrizy alebo francúzskeho Národného frontu by nemal byť prekvapením. Ich riešenia sú jednoduché. A smrteľné – viac daní, znárodňovanie, protekcionizmus. Európa musí využiť čas, ktorý jej Draghi kupuje. Inak riskuje drsný budíček.