Predseda vlády má bezpochyby množstvo povinností. Podchvíľou šičky na východe Slovenska nedostávajú výplatu, občas treba látať konflikt v strane, prípadne „nejako“ vyžehliť problémy s tými otravnými živnostníkmi, čo sa dožadujú zaplatenia (časti) faktúr alebo sa oboriť na opozíciu či zahraničných investorov. Nie všetko sa dá riešiť okamžite, veci predsa majú svoj čas.
Potom sú tu však aj témy, ktoré odklad jednoducho neznesú. Kto o nich rozhoduje? Určite nie premiér. Na to má náš vládny lokaj predsa pánov. Napríklad včera večer si majiteľ futbalového Slovana Ivan Kmotrík zmyslel, že nechce, aby štát spolufinancoval štadión pre jeho klub a oznámil to svojim poskokom. Keďže ide o dôležitú tému (bez dobrej nálady krízu neporazíme), v štábe Roberta Fica rozhodli: Nie, štát Kmotríkov štadión spolufinancovať nebude. Postaví ho celý a Kmotríkovi čutálisti tam za nejaký symbolický poplatok budú kopať odroňligovú súťaž. Vo verejnom záujme. Jednoducho dokonalé.
Výsledok bol, prirodzene, dopredu jasný. Keď postavil štát hokejový štadión pre Širokého Slovan, je nad slnko jasnejšie, že to isté musí dodať aj pre Kmotríkových futbalistov. Napokon, ešte môžeme byť radi, že Kmotríkovi zaplatíme len štadión a nie aj hotel. Čo je zaujímavé, je tempo, s akým pokorný šéf vlády konal, aby splnil, čo si Kmotrík zaželal. Od Kmotríkovho oznamu po zvolanie Ficovej tlačovky neubehlo ani osemnásť hodín. Zopakujme to: Osemnásť hodín. Za ten čas padlo rozhodnutie, že štadión postaví vláda, že na to bude dohliadať ministerstvo školstva a vytvorí sa expertná komisia.
Poučenie? Nie je. Azda len to, že premiér sa buď nevládze vzpierať oligarchom, prípadne sa za to, komu slúži, už ani len nehanbí.