Upozornil som na to už v marci, keď nezamestnanosť z februárových 14,8 percenta náhle klesla o 9 stotín na 14,72. Bolo to podozrivé a ešte podozrivejšie boli vysvetlenia o sezónnych prácach – každý si predsa pamätá, že práve marec bol mimoriadne chladný, zasnežený a sezónnym prácam neprajúci.
V skutočnosti, samozrejme, nezamestnanosť ďalej stúpala – akurát Smer začal presúvať ľudí z jednej kolónky do druhej. Tridsaťtisíc ľudí bolo zrazu označených ako práceneschopných a z mesiaca na mesiac vzrástol o sto percent počet ľudí, ktorí sa zúčastňovali na absolventskej praxi. No spomedzi nezamestnaných zmizli, a to bolo hlavné.
Len nedávno televízia Markíza zverejnilalistÚstredia práce, sociálnych vecí a rodiny jednotlivým úradom, aby v rámci znižovania nezamestnanosti zvolávali evidovaných v prehustených termínoch a nekompromisne trvali na ich dodržiavaní. Mali sa špeciálne sústrediť na tieto kategórie: brigádnikov, poberateľov dávky v hmotnej núdzi, matky s deťmi do šesť rokov (bez ohľadu na zdravotný stav dieťaťa) a postihnutých s mierou postihu nad 40 percent. Skutočne ľudské a sociálne riešenie od ľavicovej vlády.
Ani tieto triky však nestačili, prišiel teda ďalší. Od júna, bez akejkoľvek opory v zákone, zmenil Smer metodiku vykazovania takzvaných disponibilných nezamestnaných, ktorí sú okamžite schopní nastúpiť do práce a z ktorých sa počíta evidovaná miera nezamestnanosti. Prestal medzi nich počítať ľudí zaradených do aktivačných prác.
To je však ničím neodôvodniteľný nezmysel. Aktivačné práce neslúžia ako náhrada normálneho zamestnania, ale na udržanie pracovných návykov nezamestnaných a zlepšenie ich momentálnej situácie. Sú sociálnou prácou a ich filozofia spočíva v tom, že nezamestnaný vracia štátu jeho podporu formou drobnej práce pre svoju obec či komunitu.
Ľudovít Kaník, poslanec SDKÚ-DS