Po týždňoch, ba až mesiacoch zbytočne hanblivého otáľania, Ústavný súd urobil, čo mal urobiť dávno. Na internete konečne uverejnil odôvodnenie k rozhodnutiu o nesúlade zákona o špeciálnom súde s Ústavou SR. Komentáre o zátkach vyletujúcich zo šampanského v domácnostiach zločincov, ktorými predvádzali svoj dôvtip lídri opozície na čele s vyslúžilým ministrom spravodlivosti, sa tak definitívne zaradili na čelné miesto exponátov v galérii politickej úbohosti. Rozhodnutie Ústavného súdu bez zveličenia patrí k tomu najlepšiemu, čo Ústavný súd počas celej existencie pri ochrane ústavnosti urobil. Zásadne rozvinul koncepciu materiálneho štátu, nezávislosť súdnictva, aj zákaz diskriminácie ako ústavnú zásadu presahujúcu medze základných práv a slobôd. Ak opozícia aspoň teraz odhodí železnú košeľu zlozvyku a skĺzne k zdravému rozumu, potom namiesto ďalšieho kola výpadov proti tomuto rozhodnutiu by mala dbať, aby všetko dobré z rozhodnutia Ústavného súdu neskončilo pod nánosom prachu. Aby sme sa v súlade s názormi Ústavného súdu konečne priblížili k nepredstieranému právnemu štátu. Prehliadnuť si nezaslúži ani iná "maličkosť" spätá s rozhodnutím. V menšine sudcov, ktorí neprijali názory väčšiny na materiálny právny štát, sa ocitol aj sudca L. Mészáros. Vzdelaný a pracovitý muž. Môže to naznačovať, že SMK má pevne pod kontrolou tých sudcov, ktorých presadila na Ústavný súd, a to bez ohľadu na to, ako dlho sú od nej formálne nezávislí.
| Ján Drgonec (1952) advokát, bývalý sudca Ústavného súdu. Prirodzene sa pohybuje v justičnom aj mediálnom priestore. |