Rozhodnutie škrtať v rozpočte a zvyšovať príjmy verejných financií patrí k najťažším rozhodnutiam akéhokoľvek politika. Vo všeobecnej rovine vyznieva "konsolidácia verejných financií" neosobne, fádne a vzdialene. Dokonca za ňu môže politik dostať aj akúsi pochvalu. Za to, že sa správa zodpovedne, zastavuje zadlžovanie a hazard s budúcnosťou krajiny.
Problém je vždy rozmeniť veľké ambiciózne ciele na konkrétne drobné opatrenia. Nech nad ozdravením verejných financií tancujete akokoľvek sofistikovane, opatrne a s vedomím náročnej ekonomickej a sociálnej situácie obyvateľov, vo finále niekde tých 2,5 percenta HDP úspor, teda 1,7 miliardy eur, zobrať musíte. A vtedy po všeobecnej chvále za "konsolidáciu" prichádza nespokojnosť dotknutých cieľových skupín, ktoré prichádzajú o peniaze, alebo musia platiť vyššie dane a odvody. Rok 2010 bol pre mňa rokom hľadania takého úsporného balíčka, ktorý by sa čo najmenej dotkol najviac zraniteľných skupín obyvateľstva a zároveň neohrozil ekonomický rast. Bolo to o to náročnejšie, že za normálnych okolností má vláda na takúto prácu čas trištvrte roka. My sme ju museli zvládnuť za dva mesiace.
Nakoniec sa to podarilo. Rozpočet na rok 2011 prinesie Slovensku potrebnú stabilitu a napriek úsporám - najmä v oblasti prevádzky štátu - aj rozvojové impulzy, vyššiu podporu rodiny aj sociálne najviac odkázaných občanov. Ale stabilizácia verejných financií nie je cieľ. Je to len nástroj na obnovenie dôvery - dôvery investorov v schopnosť štátu platiť záväzky, dôvery podnikateľov, že ich úsilie a investície nepokazí nezodpovedná vláda a dôvery občanov, že ich snahu o úspešný a plnohodnotný profesionálny aj súkromný život nezničí kríza spôsobená mrhaním verejných financií.
Nie nadarmo opakujem, že najlepšia sociálna politika je príjem z práce. Ak bol rok 2010 v znamení úspor, rok 2011 musí byť rokom lepšieho podnikateľského prostredia, efektívnejšej a ústretovejšej verejnej správy a tvorby nových pracovných miest. Slovensko sa dostáva z krízy relatívne slušným ekonomickým rastom. Ale ťaží ho vysoká miera nezamestnanosti, a preto najdôležitejšiu úlohu vlády môžem sformulovať jednoznačne. Je to podpora zamestnanosti. Či už pôjde o odvodovú reformu, ktorej ambíciou je znížiť zaťaženie práce, alebo výdavkové programy na podporu tvorby pracovných miest, znižovanie miery korupcie a reforma súdnictva či prokuratúry, ich cieľ je spoločný. Slovensko musí byť krajina, kde sa oplatí pracovať, podnikať a správať sa slušne.
Kvalitnejší život je možné viesť iba v krajine plnej dôvery. Čitateľom Hospodárskych novín preto želám, aby náš rok 2011 bol rokom dôvery.
Iveta Radičová, predsedníčka vlády