Radičová: Zažívame nové zlomové obdobie

Pohľad a hodnotenie spoločnosti sú podmienené okolnosťou, či sa spoločnosť nachádza v prelomovom alebo normálnom období. Slovensko zažilo veľa veľkých zlomov, ten ostatný v roku 1989 s vyústením v roku 1993 do vzniku samostatného štátu. Normálne časy sú, samozrejme, príjemnejšie pre väčšinu občanov. V zlomových okamihoch sa mení rola verejných činiteľov aj intelektuálov.

Nechcem dramatizovať, ale zažívame vážne, zlomové obdobie. Obdobie nových či aktualizovaných výziev.

Rok 2009 je dvadsiatym výročím "najväčšej transformácie na svetovej scéne za posledných 50 rokov“ (Jen John Kenneth Galbraith). Bol prejavom odvahy. Mlčiaca väčšina prejavila občiansku angažovanosť. Cieľom zlomu nebol návrat normálnych pomerov, ale vytvorenie nových pravidiel hry, slobodnej demokratickej spoločnosti. Dnes je zrejmé, že samotné vytvorenie demokratických inštitúcií na dosiahnutie spravodlivosti nestačí. Nedodržiavanie ústavnosti, nefunkčný právny štát, slabá vymožiteľnosť práva, korupcia a klientelizmus, privilégiá, netransparentné prerozdeľovanie verejných zdrojov, prehlbujúca sa priepasť medzi právom a spravodlivosťou, nekonečné súdne prieťahy, nedôvera v súdnictvo, prieťahy v rozhodovacích procesoch sú vážne poruchy fungovania našej spoločnosti.

Nie je prekvapujúce, ak občania pochybujú o spravodlivosti, o zmysle občianskej angažovanosti (Pezinok) a nedôverujú väčšine politickej reprezentácie, resp. dôvera väčšine politikov je nízka. Občianska spoločnosť, ktorá je nielen dôležitým pilierom spoločnosti a demokracie, ale najmä prirodzeným spôsobom prejavu spolupatričnosti a aktivizácie občanov, nie je stále vnímaná a chápaná ako rovnocenný partner štátu. Prístup k finančným prostriedkom, problémy s eurofondmi, vysunutie MVO z otvorenej súťaže pri poskytovaní služieb v konečnom dôsledku sťažujú prístup občanov k uspokojovaniu potrieb a starostlivosti.

Stále viac sa ukotvuje chápanie demokracie len ako vlády väčšiny. "Víťaz berie všetko“ - SNS, "Demokracia je teror väčšiny“ - HZDS (roky 1992 a 1994) a dnes opäť "Víťaz berie všetko“ - P. Paška, 2008.
Dodnes sme sa nevymanili z marxistického chápania demokracie. Väčšinový princíp pritom znamená spolužie s rôznorodosťou, rôznosťou názorov, rovnosť všetkých občanov, rešpektovanie a ochranu menšín, ochranu odlišností. Ak sa demokracia zúži na osamotený väčšinový princíp, nemá už nič spoločné s demokraciou, ale ide o nadvládu najsilnejších, najväčších spoločenských skupín, ich záujmov a potrieb. Súčasťou ústavnosti nie sú len inštitúcie a mechanizmy, ale aj vnútropolitická klíma. Atmosféra útokov, vytváranie nepriateľov, urážky, negatívne emócie, čierno-biele videnie či vnucovanie videnia sveta, rozdeľovanie ľudí na jednoznačne dobrých a zlých, pýcha neomylnosti, je zdrojom permanentných napätí a umelo živených konfliktov. Zlá nálada, ublíženecké správanie dávajú priechod zrodu nebezpečných vášní, vytvárajú pôdu pre extrémizmy rôzneho druhu, násilie a nacionalizmus. Rozvážnosť je prehlušená, odvaha je zdeformovaná na siláctvo. Spolupatričnosť a vlastenectvo sú potláčané krikľúnstvom agresívnych a nenávisť šíriacich (slovensko-maďarské vzťahy).

Výzva pre Slovensko je rozširovať chápanie demokracie vo vedomí občanov, v správaní sa politikov, odstraňovaní korupcie, spravodlivom potrestaní a dosiahnutí spravodlivých a rýchlych rozhodnutí.

Neľahké úsilie, nepopulárne reformy a dodržanie maastrichtských kritérií postupne pozdvihli Slovensko na rovnoprávneho člena NATO, EÚ, Schengenu, eurozóny. Členstvo medzi 27 krajinami prinieslo SR všetky výhody otvorenej spoločnosti. Zahraničné investície, hospodárske reformy, konsolidácia bankovníctva vyústili do naštartovania hospodárskeho rastu a do tvorby nových pracovných miest, otvorili sa trhy práce v zahraničí pre našich občanov. Členstvo prináša aj ďalšie kontrolné mechanizmy dodržiavania ľudských práv a spravodlivosti. Globálne otepľovanie a zmeny klimatických podmienok sú problém, ktorý môžu riešiť krajiny len vzájomnou spoluprácou. Európska únia ako združenie štátov naďalej trpí viacerými nedostatkami: je neprehľadná a byrokratická, ľudia sa od nej cítia odtrhnutí, rozhodnutia sú vždy kompromisom, majú teda všeobecnejšiu podobu v porovnaní s každodennými problémami konkrétnych ľudí, ťažko dosahuje dohody z dôvodu veľkosti členstva. Zachovanie výdobytkov sociálneho štátu vytvorením pevnej Európy, posilnenie európskej ekonomiky, jej konkurencieschopnosti, či spochybňovanie výnosov globalizácie a potreba ochrany pred jej dosahmi sú naše spoločné ciele. Problémy vytvára presun kapitálu, ale aj presun ľudí. Imigrantské komunity, nielen európske, ale aj moslimské, africké, ázijské atď., riešia pokrytie niektorých odvetví nedostatkovou pracovnou silou, ale zároveň znevýhodňujú domáce obyvateľstvo pri vyjednávaní miezd.

Prijatie eura je ďalšia veľká výzva pre Slovensko. Euro je príležitosť rásť rýchlejšie a približovať sa k západným krajinám. Nestane sa tak však automaticky a okamžite. Pri rozumnej a rozvážnej hospodárskej politike môžeme túto šancu využiť vo svoj prospech.
Globálne finančné trhy zažili v roku 2008 najhoršiu krízu od veľkej hospodárskej krízy z 30. rokov minulého storočia. Významné finančné inštitúcie skrachovali, iné boli lacno predané alebo prežili iba po veľkých sanáciách.

Výzva pre Slovensko je prijať opatrenia na minimalizovanie negatívnych dosahov svetovej finančnej krízy. Riešenia a názory na postup sa rôznia: Predstavitelia EÚ nie sú síce v pohľade na krízu a jej riešenie jednotní, ale zdá sa, že preváži tendencia spojená s prísnejším dohľadom nad finančnými trhmi a striktnejšími opatreniami v mene zvýšenia trhov s úverovými derivátmi spolu s podporou inováciám vo všetkých odvetviach a posilnením nástrojov na reguláciu ekonomiky. Pre občanov je rozhodujúca podpora pracovných miest a vznik nových pracovných miest, podpora mobility za prácou a zabezpečený príjem z práce. Pre politikou rozvážnosť a odvážne rozhodnutia.

Energetická kríza je oveľa zložitejšia než hociktorá iná kríza. Hoci jadrom krízy je napätá situácia v dodávkach ropy a plynu, tendencie, ktoré môžu zapríčiniť rozvrat, sú najmä politické. Vojna proti terorizmu, invázia do Iraku, vzostup Iránu, radikalizácia islamu, hľadanie prírodných zdrojov zo strany Číny, ruské využívanie dodávok zemného plynu sú ohrozenia pre Európu. Preto na zmiernenie krízy nestačí iba jedno opatrenie. Okrem využívania alternatívnych zdrojov energie, zníženia dopytu, sú to aj cenové mechanizmy a ekonomické podnety na zavedenie vhodných urovnaní medzi dopytom a ponukou.

Energetická kríza a jej následky sú hlavnou výzvou, a nielen pre SR. Výzva, ktorá neznesie politické spory vnútri krajiny. Výzva, ktorá definuje nové priority pre hospodárstvo krajiny a pre správanie sa rozhodujúcich inštitúcií. Každé systémové riešenie predpokladá nemalé investície. Práve v otázke riešenia energetickej krízy je spolupráca a spojené úsilie nevyhnutnou podmienkou.
Prirodzene, motívom nášho konania, úsilia je predovšetkým súkromie, rodina, blízki, priatelia. Vnímame svoju krajinu, hodnotíme ju aj podľa toho, aké podmienky na život nám umožňuje si vytvoriť, či aké nám vytvára. Príjem z práce, usporiadané rodinné vzťahy, úspešné deti a zdravie sú zdrojom pokoja a vnútornej rovnováhy. Zlepšenie dostupnosti zdravotníckej starostlivosti, čakanie u lekára, výmenné lístky na odborné vyšetrenie, vysoká cena liekov. Kvalita vzdelania, finančné problémy pri štúdiu, nekvalitné internáty. Nedostatočná podpora mladých rodín, nízke dôchodky dôchodcov, zneužívanie sociálneho systému. Problém korupcie, slabá vymožiteľnosť práva. Nedostatočné dotácie pri alternatívnych energetických zdrojoch, málo zelene v našich mestách. Málo možností na rekreačné športovanie, nedostatočná podpora vrcholového športu. Kvalita vysielania verejnoprávnej televízie, absencia pôvodnej tvorby, pomerne vysoké ceny vstupeniek na kultúrne podujatia. Pretrvávajúce regionálne rozdiely, problémy pri využívaní eurofondov. Vnímame problémy drogových závislostí, obávame sa sily mafie. Napriek tomu aj osobná angažovanosť môže prispieť k úspechu. Napokon, spolutvoríme svet, v ktorom a ktorým žijeme.