Ako ďalej v dohľade ?

Finančná a hospodárska kríza vedie politikov k horúčkovitej činnosti. Musia ukázať svojim voličom, že v ťažkých časoch niečo robia, nech to stojí, čo to stojí. Premýšľať o dlhodobejších dosahoch a netušených dôsledkoch opatrení nie je populárne, pretože sa vyžaduje konať ihneď. Jedným príkladom takéhoto unáhleného konania sú úvahy o novom usporiadaní dohľadu nad bankami a prípadne aj inými sektormi finančného trhu v Európskej únii, resp. eurozóne. Dohľad nad finančným sektorom je dnes v kompetencii členských štátov, no zákony, ktorými sa celý sektor riadi, sú až na malé dohodnuté výnimky zharmonizované. Takáto štruktúra zodpovedá značne heterogénnemu stavu sektoru v EÚ (je veľký rozdiel medzi bankovým trhom v Británii a napríklad v Maďarsku), ale aj snahe pokračovať v zbližovaní podmienok a trhov v jednotlivých štátoch. A to tak, aby nebolo pre našinca čudné ísť si po hypotéku do Rakúska. Dnes existuje viacero bariér - napr. národné jazyky, kataster, pravidlá konkurzov a podobne. Tie sa v budúcnosti budú odstraňovať, ale treba podotknúť, že ide o dlhodobý proces. Ochrana vkladov v bankách je tiež záležitosťou plne v kompetencii členských štátov, hoci sa riadi harmonizovanou legislatívou.

Na takomto heterogénnom trhu pôsobia veľké medzinárodné bankové a finančné skupiny. V ich legitímnom záujme je, samozrejme, trh zjednotiť, a najmä mať za partnera len jeden celoúniový dohľad s jednotnými pravidlami a prístupom. To by bolo, samozrejme, ideálne aj z hľadiska rozvoja finančného trhu v Európe. Súčasnú krízu sa veľké bankové skupiny snažia využiť na to, aby sa takéto usporiadanie urýchlene presadilo, pričom argumentujú, že by to napr. v budúcnosti pomohlo zamedziť vzniku finančných kríz, ako je tá dnešná. Treba však povedať, že súčasná kríza nevznikla kvôli slabej koordinácii samostatných dohľadov v členských štátoch. Vznikla však aj preto, že niektoré dohľady neboli úplne funkčné. Celoúniový dohľad bude možný, ale najprv treba vyriešiť otázku paneurópskeho systému ochrany vkladov, jednotných zákonov o konkurze, otázky záložného práva a množstvo ďalších súvisiacich tém.

V dnešnej situácii sa mi preto javí ako najschodnejšia cesta skvalitnenia dohľadu český návrh, aby za bankový dohľad vo všetkých členských štátoch bola zodpovedná len jedna inštitúcia, a to centrálna banka. Podľa mojej mienky by sa tak kvalita dohľadu v niektorých štátoch dostala na podstatne lepšiu úroveň oproti dnešnému stavu. Až po takejto zmene bude možné prikročiť k ďalšej integrácii dohľadu. Z pohľadu Slovenska je však najdôležitejšie, aby miestne rozhodovacie právomoci dohľadov zostali v krajinách, kde banky pôsobia, čo odzrkadľuje ich výlučnú zodpovednosť za finančnú stabilitu jednotlivých krajín.