Od historického dňa, 1. mája 2004, keď ohňostroje rozžiarili oblohu v desiatich nových členských štátoch a 75 miliónov ľudí spoločne oslávilo, že sa stali občanmi Európskej únie, uplynulo päť rokov. Význam Európskej únie v živote jej súčasných 500 miliónov občanov od tohto úžasného okamihu neustále rástol.
Pri príležitosti piateho výročia tohto historického rozšírenia EÚ o Cyprus, Českú republiku, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko, Slovensko a Slovinsko -- a keďže sa blížia voľby Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnia 6. júna -- je vhodné zamyslieť sa nad tým, čo EÚ priniesla svojim občanom.
Rozšírenie v roku 2004 má neoceniteľný historický význam. Toto rozšírenie sa považuje za jedno z radu udalostí, ktoré formovali nedávnu európsku históriu. Bolo vyvrcholením viac ako 60-ročného vývoja, počas ktorého prešla väčšina krajín rokmi utrpenia, aby sa napokon opätovne stali súčasťou slobodného, demokratického a zjednoteného svetadiela. Práva, ktoré máme, a život v mieri a slobode sú ťažko vybojovanou odmenou, ktorá bola pre mnohé predchádzajúce generácie iba snom.
Dnes sa už o rozšírení z roku 2004 nepíše na titulných stránkach novín, čo znamená, že členstvo v EÚ sa stalo bežnou skutočnosťou života "nových" európskych občanov. V prípade Slovenska znamenalo členstvo v Európskej únii podstúpenie významných zmien, ktoré sa premietli do väčších možností v rámci krajiny a do kultúry spoločne uznávaných európskych hodnôt, umožňujúcich občanom uplatňovať svoje práva. Európsky parlament bol neoddeliteľnou súčasťou tohto vývoja.
Parlament sa venuje otázkam, ktoré sa týkajú každodenného života občanov. Blížiace sa voľby sú príležitosťou pre slovenských občanov, aby prostredníctvom slovenských poslancov Európskeho parlamentu a volebných kandidátov predložili otázky, ktoré ich zaujímajú. Novozvolený parlament bude musieť prispieť k riešeniu najvýznamnejších problémov 21. storočia.
Spôsob, akým celosvetová finančná a hospodárska kríza zasiahla členské štáty EÚ a otriasla ich ekonomikami, je dôvodom na obavy všetkých tých, ktorí sa podieľajú na utváraní politík. Hospodárska kríza sa týka celej EÚ a spôsobuje, že spotrebitelia odkladajú svoje nákupy na neskôr, spoločnosti ukončujú činnosť a prepúšťajú zamestnancov, vývoz krajín sa znižuje a turisti rušia svoje cesty.
Európski voliči čelia všetkým týmto skutočným a hmatateľným ťažkostiam. Európsky parlament prostredníctvom podpory balíka stimulov EÚ a podieľaním sa na prísnejšej regulácii finančných trhov prispieva k budovaniu budúcnosti založenej na sociálnom trhovom hospodárstve tak, ako sa uvádza v Lisabonskej zmluve.
Hospodárska kríza nie je ani zďaleka jedinou ťažkou otázkou. Problémy, ako sú zmena klímy a zabezpečenie budúcich energetických zdrojov, sú mimoriadne zložitými a obsiahlymi témami, ktoré si vyžadujú našu plnú pozornosť. Iba ako únia 27 krajín môžeme efektívne riešiť problémy a zohrávať oprávnenú úlohu aktéra s celosvetovým vplyvom.
Pokiaľ ide o zmenu klímy, vieme, že jej vplyvy, ako napríklad stúpanie morskej hladiny, sa neriadia politickými hranicami. K topeniu sa ľadovcov na severnom a južnom póle dochádza v dôsledku dlhoročného vypúšťania emisií uhlíka na úplne iných miestach. Stúpanie hladín však bude mať vplyv na obyvateľstvo, ktoré žije v pobrežných oblastiach, ako je napríklad oblasť Stredozemného mora. Je preto nezmyselné, aby si niektorá krajina myslela, že problém, ako je zmena klímy, môže vyriešiť úplne sama.
To isté platí pre hospodársku krízu, ktorá sa šíri z jednej krajiny do druhej v dôsledku celosvetovej dynamiky trhov. Z tohto dôvodu potrebuje Európa európske riešenie. Chcem osobitne zdôrazniť skutočnosť, že protekcionizmus krízu iba prehĺbi a ohrozí jednotný európsky trh, ktorý je jedným zo základných kameňov EÚ od jej vzniku a ktorý bol ešte viac posilnený nedávnym rozšírením.
Hlavné problémy, ako napríklad chudoba v rozvojových krajinách, by nás, Európanov, mali priamo nabádať k činnosti, keďže my sme tvorcami zajtrajška. Európa by preto pri riešení potrieb rozvojových krajín a otázok týkajúcich sa prisťahovalectva mala postupovať jednotne. Kritická situácia miliónov chudobných ľudí, ktorí hľadajú východisko zo svojej finančnej situácie, a mnohých často násilne presídlených osôb v dôsledku vojen a prenasledovania je tiež celosvetovým problém.
Nelegálne prisťahovalectvo spôsobuje tragickú smrť mnohých ľudí v zúfalej situácii na púšti alebo na mori. Európska únia nemôže tolerovať toto ľudské utrpenie a nemôže ponechať pohraničné krajiny, ako je Slovensko, aby čelili problému tohto rozsahu osamotené. Preto prišiel Európsky parlament s iniciatívou na vytvorenie európskej politiky prisťahovalectva.
Z tohto pohľadu majú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia o mesiac, ešte väčší význam. V demokratickej únii s Európskym parlamentom, ktorý zastupuje 500 miliónov občanov, chceme s odhodlaním pokračovať v hľadaní a dosahovaní spoločných cieľov. Ak sa nám to v týchto ťažkých časoch nepodarí, nebude spomienka na rozšírenie v roku 2004 ničím iným, ako pamätným dňom bez ďalšieho významu.
Preto dúfame, že Lisabonská zmluva čoskoro nadobudne účinnosť, pretože sa ňou v Európskej únii posilní demokracia a zodpovednosť, rozšíria úlohy Európskeho i národných parlamentov a zefektívni fungovanie únie.
Som presvedčený, že vďaka občanom Slovenska, ktorí rozumejú významu efektívneho využitia svojich hlasov, bude volebná účasť na Slovensku jedna z najvyšších v rámci volieb do Európskeho parlamentu.
Hans-Gert Pöttering