1. CENY ENERGIÍ URČUJÚ IRÁN, IZRAEL A USA
Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Ománom a Iránom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy.
Vplyv na to, či cez lokalitu pôjdu ropné tankery, má Irán. Ten zvažoval po útokoch zo strany Izraela a USA na ich jadrový program krajné riešenie. A to uzavrieť Hormuzský prieliv. Experti varovali, že ceny ropy, ktoré boli ešte na začiatku mája 60 dolárov za barel a eskaláciou situácie okolo Iránu sa dostali v pondelok až takmer na 80 dolárov, by išli ešte viac hore. V prípade spomínaného kroku Iránu sa spomínala úroveň až 110 dolárov. Nie je to pritom tak dávno, čo ceny palív u nás narážali na niekoľkomesačné dno.
Za benzín platili Slováci začiatkom mája v priemere 1,47 eura a za diesel 1,39 eura. Pre ilustráciu v čase štartu energetickej krízy, ktorú spustila vojna na Ukrajine, stál ešte v máji 2022 barel ropy Brent v priemere 115 dolárov. V tom čase ceny základného benzínu a diesla na našich pumpách vychádzali tesne pod dve eurá za liter.
Niektorí ľudia v tom čase považovali tankovanie za luxus. Zároveň sa Slováci v obavách pred zdražením plynu, ktorému navyše hrozil nedostatok, húfne predzásobili predraženým drevom.
Hrozby boli ešte v pondelok veľké a paralela s Ukrajinou výrazná. O to viac, že Irán reagoval na americké rakety tým, že poslal svoje rakety na americkú základňu v Katare. Napriek hrozbám čiernych scenárov však nastal opak.
Prečo sa kríza nekoná a čo bude ďalej
Zostáva vám 67% na dočítanie.