Sociálna pomoc
Dozvedeli sme sa, že občan v hmotnej núdzi od 1. 1. 2003 zo subjektívnych dôvodov dostane finančný príspevok maximálne vo výške 1 450 Sk a z objektívnych dôvodov maximálne vo výške 2 900 Sk. Môžete bližšie priblížiť, aký je rozdiel medzi subjektívnymi a objektívnymi dôvodmi?
-- Hmotná núdza je riešená v ustanovení § 7 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Občan môže byť v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov. Občan je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, ak si nemôže vlastným pričinením zabezpečiť alebo zvýšiť príjem najmä vzhľadom na svoj vek alebo nepriaznivý zdravotný stav. Za vlastné pričinenie sa považuje najmä vlastná práca. Občan je v hmotnej núdzi zo subjektívnych dôvodov, ak:
* si nehľadá zamestnanie za pomoci príslušného okresného úradu práce alebo inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva sprostredkovanie zamestnania za úhradu,
* je vyradený z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, pretože nespolupracuje pri hľadaní zamestnania s príslušným okresným úradom práce,
* je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce po tom, čo skončil
1. posledné zamestnanie sám bez vážnych dôvodov, bez udania dôvodu alebo čo s ním bolo skončené posledné zamestnanie z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, neuspokojivých pracovných výsledkov alebo z dôvodu, pre ktorý by mohlo dôjsť k okamžitému zrušeniu pracovného pomeru, alebo
2. prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosť spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby bez vážnych dôvodov,
* je s výnimkou čiastočne invalidného občana v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce viac ako 24 mesiacov; obdobia vedenia občana v evidencii nezamestnaných sa na tento účel sčítavajú, ak obdobie medzi vyradením občana z evidencie nezamestnaných z dôvodu jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosti spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a jeho novým zaradením do evidencie nezamestnaných trvalo menej ako tri mesiace,
* je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce bez vzniku nároku na podporu v nezamestnanosti z dôvodu, že v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania nepreukázal aspoň tri za sebou nasledujúce kalendárne mesiace platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti,
* je v evidencii nezamestnaných na príslušnom okresnom úrade práce a odmieta sa zúčastniť na vykonávaní menších obecných služieb organizovaných obcou a v jej záujme,
* neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému podľa osobitného predpisu alebo neplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, voči manželovi alebo voči rozvedenému manželovi,
* neuplatní všetky pohľadávky a zákonné nároky, najmä na výživné, s výnimkou výživného na dieťa, voči ktorému nie je určené otcovstvo, príspevku na výživu rozvedeného manžela, na dávky nemocenského poistenia, na dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky výsluhového zabezpečenia a na štátne sociálne dávky,
* si neplní povinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby platiť poistné na nemocenské poistenie,
* nevznikne tomuto občanovi alebo občanom, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, s výnimkou nezaopatreného dieťaťa, nárok na prídavky na deti z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise,
* ako rodič alebo ako občan, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, zanedbáva starostlivosť o deti v rozsahu, že príslušný orgán uložil výchovné opatrenie alebo predbežné opatrenie podľa osobitného predpisu alebo súd obmedzil rodičovské práva, pozbavil rodiča rodičovských práv, zveril dieťa do výchovy iného občana než rodiča alebo nariadil ústavnú výchovu podľa osobitného predpisu.
Povinnosť určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky
Som zamestnancom s. r. o. a zamestnávateľ mi v tomto kalendárnom roku poskytol iba časť dovolenky v rozsahu 5 dní, hoci som ho už začiatkom roka požiadal o čerpanie dovolenky v dĺžke 2 týždňov v mesiaci september, resp. október. Zamestnávateľ mi odmieta poskytnúť dlhšiu dovolenku, pričom poukazuje na naliehavé prevádzkové dôvody. I teraz pred koncom roka mi opätovne odmieta poskytnúť dovolenku. Ako mám postupovať, ak chcem dovolenku tráviť spolu s rodinou v období vianočných sviatkov?
-- Čas čerpania dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určení plánu dovoleniek treba prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Ak sa zamestnancovi poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí aspoň jedna časť byť najmenej dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Určený čas čerpania dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Tento čas sa môže výnimočne skrátiť iba so súhlasom zamestnanca. V zmysle ustanovenia § 113 Zákonníka práce zamestnávateľ je však povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, pokiaľ na ňu má nárok. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ porušuje ustanovenia Zákonníka práce, môže sa zamestnanec obrátiť na príslušný súd.