Korupcia bola známa už v starom Egypte, dnes sa s "úspechom" pestuje aj na Slovensku, ale aj v iných, vyspelejších krajinách západnej Európy. Ani členské krajiny Európskej únie nemôžu povedať, že by ich tento problém netrápil. V zásade korupcia vzniká pri úkonoch štátneho aparátu motivovaných úplatkom, ktorý pohýna štátnu moc smerom k žiadanému výkonu a za normálnych okolností ho daný úrad, inštitúcia alebo konkrétny úradník musí (mal by) tak či onak vykonať.
V hospodárskej sfére existuje v podmienkach monopolnej ekonomiky, v štátoch s vylúčeným trhovým hospodárstvom. Korupcia je komplexným psychologicko-vecným a na odstraňovanie vysoko náročným problémom. Na nedávnej konferencii nemeckého BKA (Bundeskriminalamt) charakterizoval francúzsky žurnalista a manažér J. Geuwert potrebu potláčania hospodárskej kriminality a korupcie v dvoch bodoch: v represii potláčania kriminality trestom a v prevencii predchádzaním trestnosti.
Predmety korupcie
Korupcia je definovaná ako získavanie neoprávnených výhod za poplatok. Mocenský postavená byrokracia nie je len problémom neopodstatneného zvyšovania rozpočtu, ale i najčastejším ohniskom korupcie. Predmetom korupcie sa stávajú: pririeknutie majetku a služieb z privatizácie, súdne rozhodnutia, zdravotné služby, povolenia rôzneho druhu, stavebné schvaľovania, licencie, zápisy do pozemkovej knihy, posudky, overovania atď. Prebyrokratizovaný administratívny aparát svetovej globalizujúcej sa štátnej moci je predmetom diskusií, ale hlavne opatrení na jej likvidáciu. Nielen na Slovensku sa hovorí, že: "Štát je príliš veľký a tlstý, musí schudnúť." Rušíme výhody občanom, zvyšujeme dane, ale radšej by sme mali rušiť časť prebujneného štátneho aparátu, nositeľa korupcie zbytočne stravujúceho vložené peniaze.
Korupcia nevzniká z chudoby, ale z chamtivosti po nezaslúžených bezprácnych ziskoch a majetku.
Korupcia nie je len morálnou, ale i vecnou chybou a vyžaduje si nielen výchovu, ale opatrenia, ako predísť trestnosti. Skúmanie vecných príčin vzniku chybného delegovania moci, zle organizovanej úlohy alebo jej zbytočnosti vôbec sú hlavné úlohy prevencie. Mala by sa skúmať možnosť presunu úloh do trhového hospodárstva, kde vládne konkurencia, a nie štát. Zabúda sa na občana, ktorý by sa mal vychovávať k povinnostiam a hlavne k zvýšenej zodpovednosti. Pokúšame sa potlačiť korupciu špeciálnym prokurátorom, zaoberajúcim sa vyšetrovaním, t. j. represiou. Tým však zostáva dôležitá časť boja proti korupcii -- prevencia -- neúčinná, otvorená a budeme doživotne vládnuť len trestami, z ktorých sme sa málo poučili.
Rozložiť moc administratívy
Za každou korupciou stojí moc rozhodovania. Ak sa táto moc oslabí, napr. reorganizáciou -- rozdelením, zrušením, delegovaním na občana (ktorému dnes vôbec nedôverujeme), odstráni sa široký profil úlohy. Moc sa rozloží, časť úlohy sa zruší, a tak zamedzí korupcii. Zabráni sa však nielen korupcii, ale podstatne sa znížia i rozpočtové náklady na korupčné byrokratické agendy a z úspor sa získajú prostriedky, alebo časť, na náklady spojené s represiou.
Vedúcim pracovníkom, manažérom, treba uložiť povinnosť vyznačiť miesta výskytu možnej korupcie, s konkrétnou zodpovednosťou v prípade zistenia korupcie. Prácu kontaktných pracovísk, podozrivých z možnosti korupcie, treba sprehľadniť, reorganizovať alebo takéto miesta zrušiť. Administratívnu silu moci možno tiež rozložiť rozšírením pracoviska. Zvýšenie počtu pracovníkov vytvára konkurenčný -- súťaživý boj, urýchľuje vybavovanie (verme, že nepribudne počet pracovníkov tolerantných voči korupcii). Do boja proti korupcii treba zapojiť aj občana, aby nebol odkázaný so svojím problémom len na úradníka, aby aj sám bol pripravený rokovať. Napríklad: výpis z registra trestov. Štandardná situácia. Keď sa niekto uchádza o pracovné miesto, žiada sa od neho výpis z registra trestov. Nestačí najskôr len vyhlásenie žiadateľa, že nebol a nie je trestaný a keď pracovnú pozíciu získa, potom predloží originál výpisu z registra trestov? Ak je na miesto 50 uchádzačov, usporia sa poplatky za 49 výpisov (alebo nám ide o peniaze za kolky?), zníži sa nával práce, stratové časy tak žiadateľa, ako aj administratívy, ale i korupčných možností. Korupcia sa znižuje zvýšenou kontrolou a výchovou. Bol niekedy trestaný vedúci pracovník po prichytení podriadeného prijímajúceho úplatok za nevykonanú kontrolu?
Zodpovednosť vedúcich
Pri zistení korupcie treba brať všetkých na zodpovednosť a súdiť ich podľa stupňa oprávnenia v ich rozhodovaniach, napríklad tak, ako to dnes praktizuje polícia u opitých policajtov. Náklady na preventívne opatrenia na korupciu náchylných pracovísk budú niekoľkonásobne zaplatené úsporou už v prvom roku realizácie. V Nemecku sa odhaduje ročná rozpočtovaná prebytočná byrokracia na 30 miliárd eur. Ak na korupčné racionalizovateľné miesta počítame len 10-percentú úsporu, získajú sa do rozpočtu ročne 3 miliardy eur.
Môže špeciálny prokurátor ťažkú a nákladnú úlohu boja proti korupcii úspešne zvládnuť? Regionálnosť rozmeru tohto problému môže spôsobiť preťaženie pracovného aparátu, vytvorí sa nebezpečná duplicita a oveľa sa prevýšia náklady dnes existujúcich čestných prokurátorov. Nebolo by účelnejšie na zlepšenie trvalého stavu preskúmať možnosť zlepšenia pracovnej disciplíny a morálky u prokurátorov, sudcov, colníkov, daňových úradníkov, štátnej administratívy, všetkých, ktorí patria do komplexnosti riešenia problému korupcie a náhodnú kontrolu prenechať štátnej kontrole alebo špeciálnemu prokurátorovi? Korupcia bude vládnuť, pokiaľ bude vládnuť byrokracia štátnej moci a táto moc nebude vykonávaná trhovou formou.