Prípravy na sviatky každoročne akcelerujú. Máme za sebou najčerstvejšie aj vlastné skúsenosti s predvianočnými udalosťami: útok reklamy, nákupná horúčka, stres, hluk. A podobných, hoci nie až takých veľkolepých, sviatkov máme do roka viac. Ako to vníma psychiatrička Zlatica Bartíková z denného psychiatrického stacionára Spirare v Bratislave:
-- Ľudia sa snažia svoj život organizovať podľa svojich želaní. Žiaľ, často si stanovia kritériá, ktoré presahujú ich možnosti. Ak sa naháňame a šponujeme iba občas, napríklad v príprave na sviatky, organizmus sa vie s tým vyrovnať. Ale ak sa stres stane súčasťou života, je stály a dominantný, organizmus sa vyčerpá, môžu vzniknúť depresie, únava, poruchy spánku...
Prečo tak žijeme?
-- Závisí to od našich postojov, správania i hodnôt, ktoré sú pre nás dôležité. Ak je to pracovný výkon, niečo, čo je merateľné, čo nás prezentuje, vtedy často neberieme ohľad na seba. Vonkajší tlak sa spája s naším rozhodnutím podvoliť sa podstate idey očakávania, teda tomu, čo má pre nás význam. Žiaľ, často je to iba naša predstava, ako by to malo byť. Vtedy nerešpektujeme svoje potreby. Všetko iné je dôležitejšie než my sami, preto v každodennej realite strácame kontakt so sebou, s vlastnými potrebami, a okolnosti nás prinútia správať sa neštandardne. Depresia je iba vyústením týchto postojov.
Prečo podliehame takému tlaku práve počas sviatkov?
-- Napríklad Vianoce sú sviatky, ktoré všetci milujeme. Majú svoje čaro, spájajú sa so spomienkou na naše detstvo i s ideou, že vtedy musí byť všetko inakšie. Pre našich najbližších chceme viac jedla, viac darčekov, viac zážitkov, preháňame to s upratovaním, nákupmi, varením, kladieme na seba prehnané nároky. Ale "viac" nemusí znamenať pohodu a porozumenie v rodine či v partnerstve... Mať všetko pod kontrolou sa málokedy vydarí v plnej miere.
Je teda príčinou konzumný spôsob života?
-- Pocity úzkosti pramenia aj z toho, že súčasnosť nás vyzýva, aby sme boli úspešní a bohatí. Konzumný život, vlastniť veci, užívať ich a užívať si -- to je celosvetový trend. Často znamená útek od podstatného. Ak sa s tým človek časom identifikuje, prestáva byť v kontakte so sebou. Pri nenaplnení očakávania sa stretáva s úzkosťou. Napríklad vtedy, ak nemáme vedľa seba blízkeho človeka, ktorý by mohol plniť naše potreby. Vtedy si tento pocit môžeme nahradiť aj tým, že nakupujeme, chodíme na rôzne akcie, utekáme od svojho problému. Veľa očakávame tiež od vzťahov. Je to aj problém manželov, ktorí síce nie sú rozvedení, ale ich manželstvo nie je funkčné. Hoci chcú, aby sviatky boli pokojné, pred štedrou večerou sa pohádajú, lebo zistia, čo všetko nefunguje. A to nenapĺňa podstatu pokoja a šťastia. Vianoce sú sviatky emočne podfarbené a najmä osamelí ľudia si svoju osamelosť intenzívne uvedomujú práve vtedy, keď všetky médiá hovoria o tom, ako ľudia k sebe patria a sú šťastní. Narastá u nich pocit vzťahového neúspechu. Ale niekto je sám preto, lebo nevie žiť v kontakte s iným, nevie nadviazať vzťah, aj keď priateľstvo a porozumenie iného mu chýba. Mnohí sa často ľutujú, za vlastnú nespokojnosť a napätie či osamelosť obviňujú iných, plačú nad sebou miesto toho, aby vyvinuli aktivitu a niečo vo svojom živote zmenili.
Žijeme v spoločnosti, ktorá si váži výkony a výsledky, pritom nevnímame dôležitosť polarít. Aby sme mohli pracovať, musíme oddychovať, urobiť niečo pre svoje fyzické a psychické zdravie. Žiaľ, takýto spôsob života dokážeme len veľmi ťažko meniť. Môžem to prirovnať k dostihovej dráhe, po ktorej bežíme, lebo sa bojíme, že keby sme zastali a zaostali, tak nám niečo podstatné ujde. Ale tak, ako si denne a pravidelne umývame zuby, tak sa potrebujeme zastaviť, urobiť istú očistu, uvedomiť si, kto som, kam kráčam a čo je v mojom živote dôležité.
Ako sviatky vnímajú deti?
-- Rodinnú atmosféru počas sviatkov najviac zrkadlia deti. Ľudia sa snažia na Vianoce zahltiť nielen množstvom darčekov, ale aj ich vysokou cenou, a pritom vôbec nemusia chápať túžby detí. Môžu byť agresívne, kritické, nespokojné, zastrašené, utiahnuté, ale i veselé a spokojné -- zrkadlia to, čo v rodine prevláda. Ak pokojné dieťa nedostane pod stromček to, čo chce, je možno rozčarované, ale zmieri sa s tým. Keď sa očakávanie nenaplní u nespokojného dieťaťa, môže sa jeho smútok prehĺbiť, prejsť do agresie, ba až do hnevu voči rodičom. Vianoce a darček sú len umocnenie ich vzťahu. Ak nie je dobrý, ani najlepší darček ho nezlepší. Ak je dobrý, aj darček, ktorý nespĺňa očakávanie, je tým, čím má byť.
Existuje východisko?
-- Život prináša riešenia, zastaví nás v tom správnom čase, dá nám "príučku" a pripomenie, že máme žiť inak. Často, kým sa tak nestane, nie sme schopní zmeniť spôsob nášho správania. Naša hodnota nestojí na tom, ako budeme plniť očakávania iných, ale ako budeme plniť vlastné potreby a napriek strachu dokážeme byť nie dokonalí, ale pravdiví.
StoryEditor