Výskum spoločnosti Proton uvádza, že viac ako 74 percent verejne obchodovaných európskych spoločností využíva americké technologické služby, najmä riešenia Microsoftu a Googlu.
Neznamená to, že by tri štvrtiny firiem okamžite skolabovali. Poukazuje to však na koncentráciu rizika. Ak sú komunikácia, identity, dokumenty a kľúčové aplikácie naviazané na niekoľko poskytovateľov, nejde iba o technologické rozhodnutie, ale o strategickú závislosť.
Digitálna suverenita síce zatiaľ nie je upravená jedným samostatným európskym nariadením, jej princípy sa už premietajú do predpisov, ako sú Data Act, NIS2, DORA či AI Act. Tie posilňujú prenositeľnosť dát, možnosť zmeniť poskytovateľa, prevádzkovú odolnosť a kontrolu nad používaním umelej inteligencie.
AI ako príklad
Organizácie majú záujem využívať veľké jazykové modely, automatizovať procesy a nasadzovať AI agentov s cieľom zvyšovať produktivitu a kvalitu služieb. Ich zamestnanci pritom pracujú s internými dokumentmi, osobnými údajmi, obchodným tajomstvom či citlivými údajmi štátu.
Musia preto riešiť, kde sa model prevádzkuje, kam odchádzajú vstupy, kto k nim môže pristupovať, či sa používajú na trénovanie a pod akou jurisdikciou sú spracúvané.
Pri klasických systémoch organizácie riešia najmä uloženie dát. Pri agentickej AI musia riešiť aj to, k akým systémom môže pristupovať, aké kroky môže vykonať a či je jej činnosť auditovateľná a zastaviteľná.
AI agent už nemusí iba odpovedať. Môže vytvárať objednávky, meniť údaje, komunikovať so zákazníkmi alebo spúšťať ďalšie procesy. Digitálna suverenita sa tak posúva od kontroly nad dátami ku kontrole nad digitálnym konaním.
Slovenské firmy nezaostávajú
Aj na Slovensku sa digitálna suverenita mení z abstraktnej témy na konkrétnu požiadavku pri návrhu riešení.
Organizácie sa už nepýtajú iba na cenu a funkcionalitu. Zaujíma ich, kto má nad riešením administratívnu kontrolu, ako možno zmeniť poskytovateľa, či sú dáta a aplikácie prenositeľné a ako bude zabezpečená prevádzka pri výpadku alebo zmene podmienok služby.
Výsledkom nie je návrat k vlastným dátovým centrám. Vznikajú hybridné architektúry kombinujúce cloudové služby, lokálnu infraštruktúru a otvorené technológie podľa významu procesu. Cieľom nie je odstrániť všetky závislosti, ale zabrániť tomu, aby sa z jednej technologickej voľby stalo nevratné rozhodnutie.
Ukážka v praxi
Praktickým príkladom je AI riešenie na spracovanie zákazníckych požiadaviek. Bežné otázky spracuje cloudový model, no prípady obsahujúce citlivé údaje systém presmeruje do kontrolovaného prostredia alebo na človeka.
Architektúra oddeľuje aplikáciu od konkrétneho AI modelu, takže organizácia môže poskytovateľa vymeniť bez prestavby celého riešenia. Súčasťou sú auditné záznamy, riadenie oprávnení a pravidlá určujúce, ktoré kroky môže AI vykonať samostatne.
Digitálna suverenita sa tu neprejavuje tým, že všetko beží interne, ale tým, že organizácia kontroluje pravidlá používania AI, dokáže meniť technológie a neprenecháva kritické rozhodnutia jedinému dodávateľovi.
Téma už presahuje IT oddelenia
Digitálna suverenita sa často prezentuje ako otázka IT alebo kybernetickej bezpečnosti. V skutočnosti je témou riadenia organizácie.
Pre vrcholový manažment znamená kontrolu nad strategickými digitálnymi aktívami a kontinuitou prevádzky. Pre finančných riaditeľov predstavuje nový pohľad na technologické a dodávateľské riziká. Nestačí porovnávať cenu licencií či prevádzky. Treba poznať aj náklady na migráciu, dosah výpadku a cenu odchodu od dodávateľa.
Pre technologických lídrov ide o návrh systémov tak, aby organizácia nebola závislá od jediného modelu, platformy alebo integračného partnera bez možnosti náhrady.
Dôležitý odkaz pre slovenských zákazníkov
Digitálna suverenita nie je o odmietaní globálnych technológií ani o potrebe prevádzkovať všetko vo vlastnom dátovom centre.
Je o schopnosti rozhodnúť, ktoré dáta, procesy a AI riešenia musia zostať pod kontrolou organizácie a kde možno využiť externé platformy. Zároveň znamená poznať technologické závislosti a dokázať ich zmeniť bez neprijateľnej straty dát, kontinuity či slobody rozhodovania.
V ére agentickej AI už organizácie nebudú rozhodovať iba o tom, kde sú uložené ich dáta. Budú musieť určiť aj to, k čomu má AI prístup, aké kroky môže vykonať a kto za ne nesie zodpovednosť. Kľúčová otázka dnes neznie, či používať globálne technologické platformy, ale ktoré rozhodnutia je organizácia ochotná delegovať a či ich v prípade potreby dokáže opäť prevziať pod vlastnú kontrolu.
Jakub Zajac cloud architect
Atos