Technológie budú vždy súčasťou bezpečnosti. Ale vstupenku do budúcnosti dostanú tí, ktorí dokážu vyvážiť inovácie, bezpečnosť a ľudský faktor. Práve táto rovnováha rozhodne, ktoré štáty a organizácie získajú stabilitu a priestor na rast.
Čo nás učí vojna
Viceprezident Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu Ervin Haramia považuje vojnové udalosti za ostatné roky za významný faktor, ktorý „nás prebral“, či už ide o štáty, alebo celý obranný priemysel. Zmenil sa strategický význam obranného priemyslu, aj samotné odvetvie.
Technológie zohrávajú stále významnejšiu úlohu v obrannom priemysle. Ako uviedol generálmajor Marek Banas, vojnový konflikt na východnej hranici posunul naše vnímanie, ako vyzerá moderné bojisko. Najdôležitejšou devízou sa stáva schopnosť operatívne reagovať, rýchlo sa prispôsobiť zmenám a pripravovať sa na improvizáciu na tých najlepších profesionálnych základoch. Kľúčovým faktorom úspechu do budúcnosti zostáva „dobre vidieť a počuť“.
Bojisko sa zmenilo
Bezpečné, odolné a suverénne komunikačné infraštruktúry sú nevyhnutné pre modernizáciu ozbrojených síl, verejnej správy a cezhraničnú spoluprácu NATO a EÚ. Bez dôveryhodných komunikačných kanálov zlyháva koordinácia – či už pri krízovom riadení, zdieľaní spravodajských informácií alebo každodennom výkone verejnej správy.
Nová frontová línia už nie je iba pozdĺž fyzických hraníc alebo v tradičných vojenských doménach. Vedie cez dátové centrá, komunikačné siete, dodávateľské reťazce a rozhodovacie procesy, hovorí Alexander Malienko zo spoločnosti secunet.
Kritické faktory
Masívna, často nekontrolovaná expanzia umelej inteligencie, prechod na postkvantové bezpečnostné štandardy a nedostatok kyberbezpečnostných profesionálov dostávajú celú spoločnosť pod tlak. Sofistikovaní aktéri využívajú každú zraniteľnosť – od zastaraných systémov až po nekontrolovanú AI adopciu.
Rozpadávajú sa tradičné geopolitické spojenectvá a na druhej strane extrémne rýchly technologický vývoj spája konkurentov. Naše vnímanie bezpečnosti je už dávno prekonané a vzniká nový model spolupráce medzi štátmi, spoločenstvami a aj medzi súkromnou a verejnou sférou. A v centre toho všetkého stojí dôvera v komunikácii medzi partnermi. „Bez dôvery sa aj tie najvyspelejšie technológie stávajú rizikom“, zdôraznil Alexander Malienko.
Kto je na muške
Prvá munícia, ktorá v súčasnosti nastupuje, je elektronická, upresňuje Tomáš Vobruba, bezpečnostný inžinier Check Point. Už neexistuje hranica medzi civilným a obranným sektorom. V prvej vlne sa už útočí na komunikačnú infraštruktúru, či dátové centrá. Vojna na Blízkom Východe a na Ukrajine nám ukazuje, ako sa kybernetické útoky sústreďujú na civilné ciele, ktoré nemajú za sebou roky prípravy ako armáda. Exemplárnymi príkladmi sú verejná správa či zdravotníctvo, zaťažené technologickým dlhom a nedostatkom odborných kapacít.
V oblasti bezpečnosti má Európska únia pred sebou náročnú úlohu - budovať si vlastné dátové aj personálne kapacity, cloudovú infraštruktúru a sústreďovať sa na sebestačnosť.
Sme na ceste
Razantným krokom k zvýšeniu európskej kyberodolnosti bola smernica NIS2. Stala sa účinným nástrojom na zavedenie bezpečnostných opatrení v organizáciách. Reálny dosah v praxi vidí aj Vladimír Frčo, vedúci bezpečnostného operačného centra Alanata ale má k tomu zásadnú pripomienku - kybernetická vyspelosť rastie. Ale rýchlosť hrozieb ju predbieha.
Zsolt Géczi má po ruke globálny report spoločnosti Palo Alto a pridáva štatistiku z riešení incidentov. Ešte pred pár rokmi trvalo útočníkom v priemere deväť dní, kým dosiahli ciele. Dnes sa pri najrýchlejších kyberútokoch táto doba skrátila na minúty. AI urýchlila celý proces.
Ďalšie zákruty
Umelá inteligencia ešte iba naznačila možnosti a už tu máme ďalšiu výzvu v podobe kvantových počítačov. Fenomén, ktorý hrozí prelomením súčasných šifrovacích algoritmov. Riadenie kvantovej hrozby preto vychádza z princípu, že problém nie je len výmena algoritmov, ale celková správa kryptografie v organizácii.
Kvantová hrozba nie je len technický problém, pripomína Miloš Soukup ako ambasádor kvantových technológií IBM. Je to úloha celej organizácie – od vývoja aplikácií cez infraštruktúru a dodávateľov až po súlad so zákonom, regulácie a riadenie rizík.
Horizont pred nami
Dobrá správa v oblasti kyberbezpečnosti pre slovenské firmy a inštitúcie je, že bezpečáci už sedia pri stole s manažmentom a nie sú zabudnutí niekde v serverovni. Na tom sa zhodli všetci účastníci konferencie, či už zo súkromného sektora alebo verejnej správy. Ale ako pripomína Michal Srnec zo spoločnosti Aliter Technologies „Bitka je ešte len pred nami.“