Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou ZSE.
Aktuálna geopolitická situácia opäť otvorila tému cien palív a nákladov na dopravu. Mení to spôsob, akým firmy a domácnosti uvažujú o elektromobilite?
Posledné mesiace ukázali, aká citlivá je doprava na vývoj cien komodít a geopolitickú situáciu. Nejde pritom iba o samotnú cenu benzínu alebo nafty, ale o širší ekonomický kontext – predvídateľnosť nákladov, energetickú bezpečnosť a schopnosť firiem riadiť prevádzkové riziká. Elektromobilita sa v tomto prostredí postupne posúva z okrajovej technologickej témy do oblasti strategických rozhodnutí. Firmy pri vozových parkoch sledujú nielen obstarávaciu cenu vozidiel, ale čoraz viac aj celkové náklady na prepravu.
Elektromobilita prináša inú logiku riadenia prevádzky. Elektrina je tiež komodita, ale európsky energetický mix je diverzifikovanejší a ponúka viac možností, ako s nákladmi pracovať – cez čas nabíjania, vlastnú výrobu, inteligentné riadenie spotreby a flexibilitu. Pri elektromobile teda nejde len o výmenu paliva za elektrinu, ale o presun mobility do prostredia, ktoré sa dá technicky aj ekonomicky riadiť sofistikovanejšie.
Evidujete v ZSE Drive rastúci záujem zo strany firiem?
Áno, najmä v segmente firemných zákazníkov vidíme, že elektromobilita sa začína posudzovať oveľa pragmatickejšie. Firmy dnes riešia elektrifikáciu flotíl ako súčasť širšej stratégie – z pohľadu nákladov, prevádzkovej stability, ESG cieľov, ale aj energetického manažmentu.
Zvýšený záujem registrujeme najmä pri zákazníkoch, pre ktorých sú náklady na dopravu významnou položkou. V prvom štvrťroku tohto roka v porovnaní s rokom predchádzajúcim stúpli registrácie elektrických dodávok o viac než 150%. Pri takýchto zákazníkoch nie je rozhodujúce iba to, či je vozidlo elektrické, ale či za ním existuje funkčný ekosystém nabíjania.
Elektrifikácia flotily nie je nákup áut. Je to projekt, ktorý zahŕňa dostupnosť nabíjania (firemné odberné miesta, verejnú sieť, roaming), fakturáciu a správu kariet a v budúcnosti aj prepojenie s flexibilitou a vlastnou výrobou elektriny. Toto je oblasť, kde vieme zákazníkom priniesť hodnotu.
Slovensko zatiaľ nepatrí medzi lídrov v predaji elektromobilov. Môže sa tento vývoj zmeniť?
V porovnaní so západnou Európou je Slovensko konzervatívnejší a cenovo citlivejší trh. Na rozdiel od viacerých západoeurópskych krajín sme tu nemali porovnateľne silné podporné schémy, ktoré by trh akcelerovali. Na jednej strane to znamená pomalší rast. Dnes však už vidíme viacero signálov, že trh sa posúva a vývoj v prvom kvartáli naznačuje, že záujem o elektromobily bude v tomto roku živší.
Ďalší rast bude podľa môjho názoru ovplyvnený troma faktormi: dostupnosťou cenovo prijateľnejších modelov vozidiel, kvalitou a rozsahom nabíjacej infraštruktúry a vytváraním podmienok na širšie zapojenie elektromobility do energetického systému. Pri ich ďalšom prirodzenom vývoji má Slovensko priestor zrýchliť adopciu elektromobility aj bez toho, aby bol trh umelo stimulovaný.
Zmenilo sa podľa vás vnímanie elektromobilov u slovenských motoristov?
Áno. Pred niekoľkými rokmi bola elektromobilita vnímaná najmä ako technologická alebo environmentálna téma. Dnes sa otázky zákazníkov posunuli. Menej sa pýtajú, či elektromobilita ako taká funguje, a viac riešia praktické parametre: kde budem nabíjať, ako dlho to potrvá, aký program sa mi oplatí, či mám možnosť nabíjať doma, prípadne ako využiť verejnú sieť pri cestách.
To je zdravý vývoj trhu. Znamená to, že zákazníci začínajú elektromobilitu porovnávať s bežným spôsobom používania auta. V tejto fáze je kvalita infraštruktúry rozhodujúca. Ak má byť elektromobil každodenný dopravný prostriedok, zákazník nesmie mať pocit, že musí neustále riešiť kompromisy.
Práve infraštruktúra bývala jednou z najčastejších obáv. Je dnes Slovensko pripravené na ďalší rast počtu elektromobilov?
Z pohľadu verejnej siete sme už v úplne inej situácii ako pred niekoľkými rokmi. ZSE Drive dnes prevádzkuje najväčšiu verejnú nabíjaciu sieť na Slovensku – 896 nabíjacích bodov v 321 lokalitách. Dôležité však nie je iba samotné číslo. Rozhodujúce je, kde sa infraštruktúra nachádza, aký výkon ponúka a či zodpovedá reálnemu spôsobu používania vozidiel.
Sieť budujeme s predstihom, nie iba ako reakciu na aktuálny počet elektromobilov. To je pri infraštruktúre nevyhnutné. Ak má trh rásť, kapacita musí byť pripravená vopred. V opačnom prípade sa infraštruktúra stáva bariérou. Naším cieľom je, aby bola naopak akcelerátorom ďalšieho rozvoja.
Elektromobilita bola dlho spájaná najmä s mestským dochádzaním. Nové vozidlá však prinášajú dlhší dojazd a vyššie nabíjacie výkony. Čo to znamená pre infraštruktúru?
Znamená to zásadnú zmenu požiadaviek na sieť. Ak moderné vozidlo dokáže nabíjať výkonom 200 alebo 300 kW, zákazník prirodzene očakáva, že túto schopnosť bude vedieť využiť aj v praxi. Infraštruktúra preto musí rásť nielen počtom bodov, ale aj technologickou úrovňou.
ZSE Drive bolo pri tomto posune od začiatku. Už v roku 2018 sme v Budči otvorili prvú 350 kW ultrarýchlu nabíjaciu stanicu vo východnej Európe. Pred dvomi rokmi sme posunuli trh ďalej 400 kW infraštruktúrou, napríklad v mestskom hube Landererova, ktorý je podľa nás príkladom moderného prepojenia výkonu, technológie, dizajnu a zákazníckej skúsenosti. Ako prví na Slovensku sme umožnili nabíjanie elektrických nákladných áut v lokalite Empark pri Trnave. Tieto míľniky ukazujú, že nejde len o rozširovanie siete, ale o systematické posúvanie technologického štandardu trhu.
Kľúčovou témou je diaľničná infraštruktúra. Ako do nej zapadá projekt s Národnou diaľničnou spoločnosťou?
Diaľničné koridory sú základom toho, aby sa elektromobilita presunula z mestského používania do plnohodnotnej mobility na dlhšie trasy. Preto ako jeden z úspešných koncesionárov budujeme infraštruktúru na odpočívadlách, ktorá je navrhnutá pre osobnú aj nákladnú dopravu.
Pre osobné vozidlá počítame s nedeleným výkonom 300 kW na každý nabíjací bod a pri ťažkej nákladnej doprave s nedeleným výkonom 400 kW. To je zásadný parameter. Na trhu sa často komunikuje maximálny výkon stanice, ktorý sa pri súbežnom nabíjaní viacerých vozidiel delí medzi jednotlivé autá. V našom prípade hovoríme o výkone, ktorý je dostupný na konkrétnom nabíjacom bode bez ohľadu na to, či sa na vedľajšom bode nabíja ďalšie vozidlo. Práve to je pre diaľničné nabíjanie kľúčové, musí zodpovedať spôsobu, akým sa ľudia a firmy na diaľnici pohybujú – teda rýchlo, predvídateľne a s minimálnou stratou času.
Strategicky sa na infraštruktúru nepozeráme ako na súbor izolovaných nabíjacích bodov, ale ako na postupné budovanie celonárodnej dopravnej kostry. Ako prví sme rýchlonabíjacou infraštruktúrou prepojili východ a západ Slovenska južným koridorom a po dokončení aktuálneho projektu bude krajina plnohodnotne prepojená aj severnou trasou. Následne sa chceme zamerať na ďalšie posilňovanie koridorového prepojenia v smere sever – juh.
Po dokončení hlavných koridorov príde na rad čo? Mestské nabíjanie?
Áno, urban charging je prirodzená ďalšia fáza. Diaľničné koridory riešia dlhé trasy a tranzit. Mestská infraštruktúra rieši každodenné používanie elektromobilu – pri práci, bývaní, nákupoch, službách alebo v business zónach.
V mestách bude dôležité kombinovať viac typov nabíjania. Nie všade dáva zmysel rovnaký výkon a rovnaký typ lokality. Iné riešenie potrebujete pri administratívnej zóne, iné pri retaili a iné v rezidenčnej štvrti, kde ľudia nemajú vlastné parkovacie miesto alebo možnosť domáceho nabíjania.
Naším cieľom je rozvíjať mestské huby v lokalitách, kde vysokovýkonné nabíjanie dáva dopravný aj energetický zmysel. Landererova ukázala, že takýto koncept vie fungovať – nielen technologicky, ale aj z pohľadu dizajnu, dostupnosti a komfortu služby.
Nedávno ste zaviedli dvojtarifné nabíjanie. Je to cenový produkt, alebo prvý krok k prepojeniu elektromobility s energetikou?
Je to oboje, ale strategicky je dôležitejšia tá druhá rovina. Dvojtarifné nabíjanie dáva zákazníkovi možnosť optimalizovať náklady podľa času nabíjania. Zároveň však ukazuje, že nabíjanie elektromobilov bude čoraz viac súvisieť s riadením dopytu v čase.
Pre energetiku je čas spotreby kľúčový. Nie je jedno, kedy vzniká odber a ako sa kumuluje v sieti. Ak vieme zákazníkov motivovať k nabíjaniu v časoch, keď je to výhodnejšie pre nich aj pre sústavu, zlepšujeme využitie infraštruktúry a prispievame k efektívnejšiemu riadeniu záťaže.
Dvojtarif preto nevnímam ako izolovanú produktovú novinku. Je to praktický prvý krok k tomu, aby sa elektromobilita začala správať ako riaditeľná súčasť energetického systému.
Pri domácom nabíjaní sa čoraz viac hovorí o kombinácii elektromobilu, fotovoltiky a batérie. Kde z vášho pohľadu takéto riešenie ešte dáva zmysel?
Pri domácnosti je kombinácia fotovoltiky, wallboxu a elektromobilu už dnes relatívne prirodzená. V budúcnosti budú takéto riešenie dávať veľký zmysel najmä tam, kde je spotreba energie koncentrovaná a dobre predvídateľná – napríklad v dopravných depách, logistických areáloch alebo firemných prevádzkach. Práve tam sa dá efektívne kombinovať lokálna výroba z fotovoltiky, batériové úložisko, riadené nabíjanie (a vybíjanie) a optimalizácia odberových špičiek.
Vo verejnej sieti je to technicky aj investične náročnejšie, keďže do hry vstupujú vysoké výkony, dostupnosť služby a kapacita pripojenia. Zároveň je však zrejmé, že týmto smerom sa bude trh postupne posúvať. Nabíjacia infraštruktúra nebude len odberným miestom, ale čoraz viac aktívne riadeným prvkom energetického systému.
Moderné elektromobily už umožňujú aj obojsmerné nabíjanie. Čo môže technológia V2G priniesť v praxi?
V2G, teda Vehicle-to-Grid, mení základné vnímanie elektromobilu. Auto už nie je len spotrebič, ktorý odoberá energiu zo siete. Je to batériové úložisko, ktoré môže v určitých situáciách energiu aj vrátiť – do domácnosti, budovy alebo do siete.
Ak sa na elektromobil pozrieme ako na batériu na kolesách, vzniká úplne nový priestor. Jedno vozidlo má obmedzený význam. Ale tisíce vozidiel, ktoré sú inteligentne riadené a agregované, už môžu predstavovať významný zdroj flexibility.
To je dôležité pre celú energetiku. S rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov bude narastať potreba riadiť odchýlky, špičky a časový nesúlad medzi výrobou a spotrebou. Elektromobilita môže byť súčasťou riešenia, ak bude technicky, regulačne a obchodne správne nastavená.
V ZSE sa tejto téme venujeme veľmi konkrétne. V rámci nášho projektu V4Grid testujeme obojsmerné nabíjanie v reálnych podmienkach a nedávno sme v našej sieti po prvýkrát testovali využitie kapacity batérie elektromobilu prostredníctvom obojsmerného nabíjania a vybíjania. Práve takéto piloty sú dôležité, pretože ukazujú nielen technologický potenciál, ale aj regulačné, procesné a obchodné bariéry, ktoré treba vyriešiť pred širším nasadením.
Aké inovácie teda možno od ZSE Drive očakávať ďalej?
Naďalej budeme rozvíjať vysokovýkonnú infraštruktúru, koridory, mestské huby a riešenia pre firemných zákazníkov. Popri tom však pracujeme na produktoch, ktoré prepájajú mobilitu s energetikou – najmä v oblasti inteligentného riadenia nabíjania, flexibility, agregácie, batériových systémov a využitia vlastnej výroby elektriny.
Transformácia dopravy a transformácia energetiky sa začínajú prepájať. A práve v tomto prieniku vidíme najväčší priestor pre inovácie v najbližších rokoch. Pre nás je to zásadná zmena. Nejde len o to, aby sme postavili viac nabíjacích bodov. Ide o to, aby sme budovali infraštruktúru, ktorá bude pripravená na budúci energetický systém – decentralizovanejší, flexibilnejší a viac prepojený s každodenným životom zákazníkov. To je podľa mňa podstata ďalšej fázy elektromobility.