Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Global Payments.
V časoch keď svet ohúrili bezkontaktné platobné karty, nezostali bokom ani Slováci. Naopak, veľmi sme sa s nimi zžili a obľúbili si ich. Odvtedy nám pribudlo množstvo ďalších spôsobov ako zaplatiť bezhotovostne. Platí, že máme takéto spôsoby úhrad naďalej radi?
Áno, platí to stále. Slováci platia už viac ako polovicu platieb bezhotovostne. Podľa najnovšieho prieskumu Global Payments uprednostňuje hotovosť len 29 percent Slovákov, zatiaľ čo 69 percent najradšej platí kartou, mobilom alebo hodinkami. Veľká väčšina z toho je, samozrejme, stále viazaná na karty, pretože ide o najrýchlejšie a najbezpečnejšie riešenie. Rastie však aj podiel platieb QR kódmi, hodinkami či kartami v mobile.
Ak by sme porovnali okolité krajiny, kto vyťahuje z peňaženiek najčastejšie hotovosť a kto radšej siaha po hodinkách, mobiloch či QR kódoch?
Vplýva na to viacero faktorov. Slovensko má spomedzi krajín V4 najmenší počet platobných terminálov na tisíc obyvateľov. Kým u nás je to 21, v susednej Českej republike je to až 30. Rovnaký počet je aj v Rakúsku, v Maďarsku je to zase 29 a v Poľsku 27. Dobrou správou je aspoň to, že tieto čísla u nás rastú. Ešte v roku 2022 ich bolo len 12, ide tak o 75-percentný nárast. Aj naďalej sme však v spodnej časti rebríčka európskych krajín. Kontinentálny priemer je 32 terminálov, vedie Holandsko, ktoré ich má 122, no a posledné je Nemecko s iba 15 terminálmi. Ich počet je však len jeden z faktorov úspechu bezhotovostných platieb. Okrem toho to závisí aj od lokácie. Naše mestá, predovšetkým tie krajské, sú na tom porovnateľne so zahraničím. Na druhej strane, niektoré vidiecke oblasti v prijímaní bezhotovostných platieb stále zaostávajú.
Bezhotovostná platba bude na Slovensku už čoskoro povinná pre každého podnikateľa, v podstate budeme vedieť takto zaplatiť v každom jednom obchodíku na Slovensku. Prečo štát pristúpil k takejto legislatíve?
Nechcem komentovať, prečo k tomu štát pristúpil, myslím si však, každá elektronizácia zmenšuje riziko daňových podvodov alebo daňových medzier. A to je pozitívna motivácia. Z pohľadu obchodníkov to zase vnímame ako príležitosť. Z našich dát vieme, že sa podnikateľom, v závislosti od odvetvia, takto zvýšia príjmy o 7 až 18 percent. Navyše sa im zníži administratíva a aj riziko spojené so správou hotovosti. Z pohľadu klienta podľa nás k tomu štát pristúpil aj kvôli ochrane. Akonáhle totiž máte potvrdenku, viete veci reklamovať, a to ako tovar, tak aj službu, ktorú ste si objednali. V prípade hotovosti ten dôkaz nemáte a je náročnejšie domáhať sa spravodlivosti. Z tohto pohľadu tak vyhráva každá strana.
Ako sa tieto zmeny dotknú samotných podnikateľov, na čo sa musia pripraviť a majú dostatok času na to, aby sa na tieto novinky dokázali riadne pripraviť?
Máme dva typy podnikateľov. Tou prvou sú tí, ktorí už dnes bezhotovostné platby prijímajú. Ak majú terminál, či už od nás alebo od iných, literu zákona spĺňajú. Tá totiž hovorí o tom, že musíte prijímať akékoľvek bezhotovostné platby. Potom tu máme malých podnikateľov, teda rôznych remeselníkov, kaderníkov, opravárov či kozmetičky, ktoré doteraz fungovali inak, väčšinou na hotovosti. Týchto ľudí, ktorých je asi 117-tisíc, sa tak zmena od 1. marca 2026 dotkne. Všetkým týmto odporúčame nečakať. V marci ich totiž čakajú daňové priznania, navyše sa teraz blíži vianočné obdobie, teda pre mnohých z nich vrchol sezóny. Moja rada znie jasne, nečakajte, vyskúšajte si to v pokoji, keď na to máte čas. Aby ste mali v čase daňových povinností už vyladený terminál či kasu a aby ste vedeli, čo vás čaká.
Vyčkávať sa teda neoplatí...
Podnikatelia by si skutočne mali otestovať, ako im spolu hrá terminál či pokladňa so všetkými systémami. A takéto veci nie je dobré robiť na poslednú chvíľu. Predstavte si situáciu, že si musíte meniť telefón. Čo všetko musíte nastavovať, koľko to trvá a ako to bežného človeka dokáže nahnevať. Je lepšie rozložiť si to v čase a nie dostať sa pod časovú hrozbu.
Veľké potravinové reťazce, prevádzky v nákupných centrách či napríklad benzínové pumpy problém mať nebudú. Čo však malé kaviarničky či jarmočníci počas vianočných trhov?
Mysleli sme aj na nich. Ponúkame im riešenie, ktoré je na trhu pomerne unikátne. Ak ste remeselník či kaderníčka, nemusíte kupovať takpovediac nové železo, už dávno ho máte - je to váš telefón. Máme terminál v mobile GP tom, ktorý si môžu nainštalovať a aktivovať. Naša aplikácia GP tom funguje na Androide aj na iOSe a komunikuje s aplikáciou Finančnej správy VRP 2 (Virtuálna registračná pokladnica). Najlepšie riešenie pre malých podnikateľov, remeselníkov či spomínaných trhovníkov, je teda ich mobilný telefón a VRP 2, čo je najlepšie súkromno-štátne "combo", ktoré spolu dobre funguje. Všetkým mojim známym by som poradil, že ak nemajú tržby vyššie ako 1 500 eur alebo ak nemajú turistov, ktorí riešia konverziu, tak ide o tú najspoľahlivejšiu kombináciu.
Dá sa napriek tomu jednoznačne povedať, ktoré spôsoby platieb sú vhodné pre jednotlivé typy prevádzok a ako si majú vybrať ten optimálny variant?
Tu treba brať do úvahy viacero vecí. Tou prvou je objem tržieb. Zhruba do 1 500 eur mesačne pri priemernej výške transakcie okolo 20 až 30 eur je terminál v mobile a VRP 2 tá správna voľba. V prípade, že máte vyššie tržby alebo viac ľudí, dobrou voľbou je terminál. Predsa len, načítanie QR kódu v mobile trvá trochu dlhšie. Navyše k nemu viete získať aj ďalšie doplnkové služby ako analytiky či zákaznícke hodnotenia, ktoré terminálu v mobile chýbajú. Okrem toho, ak akurát nie ste na prevádzke vy osobne, nie je tam ani váš mobil. Druhému človeku ho totiž nenecháte. Do istej miery to teda závisí aj od toho, či ste vy ako majiteľ aj predajcom, teda ste SZČO, alebo máte predajňu s personálom. V takom prípade už potrebujete riešenie, ktoré nie je závislé od telefónu.
Ak príde štát s nejakým zákazom či príkazom, ako v tomto prípade, väčšina ľudí takéto pokyny neprijíma s nadšením. Pri tejto novinke by sme však mohli nájsť aj zopár benefitov...
Pri každom štátnom zásahu hovorím, že my Slováci sme takí, že čo nemusíme, nechceme. My však hovoríme, že obchodníci môžu. Tie benefity sú jednoznačné, hovorili sme o nich na začiatku. Vieme, že obchodníci, ktorí začnú prijímať karty, majú nárast obratov vo výške 7 až 18 percent. Možno to poznáte aj vy. Predstavte si, že si idete kúpiť zákusok, no spomeniete si, že by ste chceli zobrať aj kolegom. Máte však len 20 eur, pričom torta stojí 50 eur. Keby ste mali len hotovosť, ten dodatočný nákup neurobíte. Okrem toho, ak dáte klientovi viac možností, jeho konverzia je väčšia, čo vidíme pri e-shopoch. Ide však o benefit, ktorý sa dá uplatniť aj v kamenných obchodoch. No a potom je tu aj otázka dôveryhodnosti. Prevádzky, ktoré terminály majú, pôsobia dôveryhodnejšie ako tie, v ktorých chýbajú. Dokážete takto prilákať klientelu, ktorá by inak odišla. Napríklad turistov, ktorí si nemusia ísť vybrať peniaze. Uvedomme si, že Slovensko je okrem Rakúska obklopené krajinami, ktoré nemajú euro.
O možnosti platiť QR kódmi sa na Slovensku hovorí čoraz častejšie. Má ale táto alternatíva potenciál stať sa obľúbenou tak ako bezkontaktné platobné karty?
O tom rozhodne trh, nie my. Našou úlohou je len poskytnúť každú z týchto možností. Vidíme, že v Česku to úspech má, nábeh je však len postupný. Podľa mňa skutočne rozhodne trh, klienti a zákaznícka skúsenosť. Viem si však predstaviť, že si to v niektorých segmentoch svojich fanúšikov nájde. Pokojne by mohlo ísť o remeselníkov, ktorí majú menší počet transakcií. Naopak, prevádzky s dlhými radmi kvôli väčšej časovej náročnosti zrejme zvolia tradičnejšie metódy, ktoré sú overené, rýchle a spoľahlivé.
Svoju verziu QR platieb kreuje aj štát. Má tento projekt v pomerne silnom konkurenčnom prostredí šancu uspieť?
Tak ako sme spomínali, štát má dobrý cieľ, a to znížiť daňové úniky. My sa snažíme podnikateľom na Slovensku pomôcť, aby mali jednoduchší život. Za mňa je odpoveďou naše QR riešenie, ktoré sme pripravili spolu so všetkými jeho funkcionalitami. Toto riešenie dodáva komfort, máte všetko v jednom výpise, viete stornovať platby, máte tam históriu, zjednoduší vám to účtovníctvo. Toto je náš prístup, toto je to, čo my vieme ovplyvniť. Ako sa k tomu postaví štát je len na ňom a na samotných klientoch.
Ako je pri QR platbách zaistená bezpečnosť a aké potenciálne riziká tam hrozia?
Pri platbách som konzervatívny človek. Bezpečnosť je vždy správnou otázkou. U nás má klient zmluvu a peniaze zaplatené cez QR kód mu prídu na účet, ktorý si zadefinoval. V prípade iných QR kódov je riziko, že vám ho niekto prelepí a vy budete posielať peniaze na cudzí účet. Alebo budete chcieť riešiť vratky za tovar. U nás už máme tento proces rozchodený, všetko je doladené. Netvrdím tým, že ostatné novinky na tom nebudú rovnako, je však otázkou, kedy a koľko nervov to bude stáť. U nás sú systémy už overené, napárované na existujúce kartové procesy a tým pádom si veríme, že máme dostatok skúseností, aby s tým človek nemal stres. A o to predsa ide.
Pred tým ako ste spustili QR platby u nás, ste ich ešte počas jari zaviedli v susednom Česku. Čo sa tam osvedčilo a čo všetko prenášate aj k nám na Slovensko?
Skutočne, prinášame riešenie, ktoré je už v Česku overené. Prešlo si už nejakou históriou, rád hovorím, že si prešlo nejakým bojom. Dnes ho tam využíva už viac ako deväť tisíc podnikateľov. To znamená, že je overené a funkčné. Využívajú ho napríklad kuriéri či iné donáškové služby. V niektorých situáciách to skutočne dáva zmysel. Nemyslím si však, že sa QR kódy v najbližších rokoch stanú tým hlavným spôsobom platieb. Budú však správnym doplnkovým nástrojom či kanálom. A tak sme k tomu aj pristúpili. Alebo inak, ľudsky. Nemyslím, že to radikálne zmení spôsob platieb. Nájde si to svoj segment, naďalej však bude dôležité, aby ste mali k dispozícii všetky metódy. Pretože len tak dokážete zvýšiť svoj obrat. A to je to podstatné, dať ľuďom na výber.