Bude v povojnovom Nemecku a predovšetkým v Berlíne dominovať západný kapitalizmus alebo komunizmus sovietskeho typu? A kadiaľ povedie hranica budúcej železnej opony pretínajúcej Európu, ktorú začali kresliť lídri Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Veľkej Británie už počas vojny na konferenciách v Teheráne či Jalte?
Práve spor o rozdelenie zón vplyvu medzi veľmocami po druhej svetovej vojne sa stal rozbuškou, ktorá pred siedmimi desaťročiami vyvolala sovietsku blokádu Berlína. Presne 24. júna 1948 odrezali Sovieti západný Berlín, ktorý bol pod kontrolou amerických a britských okupačných síl, od dodávok jedla a energie. Blokáda, ktorá trvala až do mája 1949, sa stala prvou otvorenou vážnou roztržkou bývalých spojencov protihitlerovskej koalície a faktickým začiatkom studenej vojny.
Rozbuška sporu
„Čo sa stane Berlínu, stane sa Nemecku. A čo sa stane Nemecku, stane sa Európe,“ vyhlásil vtedajší sovietsky minister zahraničných vecí Viačeslav Molotov. Práve ten, ktorého dnes poznáme najmä vďaka jeho neslávne známemu paktu so šéfom diplomacie hitlerovského Nemecka Joachimom von Ribbentropom o vzájomnom neútočení z augusta 1939.
Priamym spúšťačom blokády a príčinou sovietskeho hnevu bol fakt, že západné veľmoci predstavili 18. mája 1948 zámer oživiť nemecké hospodárstvo novou markou. Stalin a jeho režim to vyhodnotili ako pokus Západu získať kontrolu nad celým rozdeleným Nemeckom.
Len niečo vyše mesiaca predtým prijal americký Kongres Marshallov plán pomoci vojnou zdevastovaným európskym krajinám. Ani to sa nepáčilo Sovietskemu zväzu, ktorý prinútil československú vládu plán odmietnuť.
Sovieti reagovali na kroky Západu ostro. Cesty do západného Berlína, ktorý bol od konca vojny malým ostrovčekom vo východnom Nemecku kontrolovanom z Moskvy, nepriechodne uzavreli. Zhruba dva milióny Západoberlínčanov sa ocitli bez dodávok základných životných potrieb. Zásoby potravín či uhlia mali len na päť až sedem týždňov. „Zo strany Sovietskeho zväzu to bol v každom prípade akt výslovného nepriateľstva. Napriek tomu si nemyslím, že by hrozilo vypuknutie vojny medzi bývalými spojencami. Nikto z hlavných aktérov nemal záujem o to, aby to prerástlo do nejakého naozaj vážneho ozbrojeného konfliktu,“ uviedol pre HN Libor Svoboda, historik českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
Perfektne fungujúci stroj
Američania a ich spojenci však nechceli nechať obyvateľov Západného Berlína samých. Rozhodli sa na odvážny krok – budú ich zásobovať zo vzduchu. Vznikol tak letecký most, ktorý existoval takmer jeden rok.
Západný Berlín v tom čase potreboval asi 1 500 ton jedla a približne štyritisíc ton paliva denne. Američania a Briti v úvodných dňoch leteckého mosta dokázali obyvateľom nemeckej metropoly zabezpečiť asi 700 ton zásob denne.
Spojené štáty i Británia postupne svoje kapacity rozširovali. Na leteckom moste sa zúčastňovalo čoraz viac strojov, prevažne bombardérov, ktoré na sklonku vojny zhadzovali na nemeckú metropolu stovky ton smrtonosných bômb. Na berlínskom letisku Tempelhof, ktoré sa stalo symbolom blokády, pristávali americké, britské, kanadské, juhoafrické, austrálske a novozélandské posádky.
Práve v tom čase vznikali ikonické fotografie, ako Berlínčania stoja v ruinách domov zbombardovaných na konci druhej svetovej vojny a mávajú západným lietadlám nesúcim jedlo a palivo. Niektorí piloti zhadzovali priamo z okienka kokpitu deťom balíčky so sladkosťami či žuvačkami. Postupne sa pridávali ďalší piloti. Na nový fenomén marketingovo zareagovali i producenti sladkostí. Zrodil sa výraz hrozienkové bombardéry.
Z leteckého mosta sa stal bezchybne fungujúci stroj. Už v lete pristávalo na Tempelhofe ležiacom v americkom sektore Berlína každú minútu jedno lietadlo. V čase špičky to bolo dokonca každých 30 sekúnd.
Zdokonalilo sa aj vykladanie zásob. Jednotlivé posádky v tom dokonca medzi sebou súťažili. Rekordný čas na vyloženie desiatich ton uhlia z amerického dopravného lietadla C-54 predstavoval päť a tri štvrte minúty.
Úder pre sovietsku propagandu
Sovieti postupne pochopili, že ich blokáda nemá význam. Západným spojencom sa do Berlína darilo dodávať viac zásob, než bola reálna potreba jeho obyvateľov. Sovietska propaganda navyše značne trpela. Moskva sa preto v polovici apríla 1949 rozhodla blokádu ukončiť. Reálne sa tak stalo o necelý mesiac neskôr.
Súboj o Berlín však pokračoval. Spory medzi Sovietmi a západnými spojencami sa vyostrovali. Studená vojna získala reálne kontúry. Z východného Nemecka do západného utiekli práve cez Berlín dva až tri milióny ľudí. Koniec masovému exodu urobila stavba Berlínskeho múru v roku 1961. Ten rozdeľoval obe časti nemeckej metropoly až do jeho pádu deviateho novembra 1989.
Berlínska blokáda v číslach
– trvala od 24. júna 1948 do 12. mája 1949
– letecký most sa skončil 30. septembra 1949
– vzdušné sily USA a Británie doručili celkovo 2,3 milióna ton zásob
– počet letov dosiahol 278-tisíc, v čase špičky pristávalo v Berlíne lietadlo každých 30 sekúnd